Európe chýbajú peniaze na siete

A multi-billion euro energy lifeline remains a fragile promise without a binding grid strategy.
Kompozícia obrazu · tobriefKyriakos Pierrakakis, grécky minister financií a predseda Euroskupiny, teda fóra ministrov financií eurozóny, minulý týždeň varoval, že nový tlak cien energií a inflácie je „najväčším bezprostredným rizikom pre európske hospodárstvo“ (Capital.gr). Žiada spoločnú energetickú stratégiu EÚ, viac prepojení medzi krajinami a rýchlejšiu výstavbu obnoviteľných zdrojov. Problém je, že takýto apel obchádza štrukturálnu príčinu: EÚ prikazuje výrobu z obnoviteľných zdrojov, no sieť, ktorá má túto elektrinu dostať k odberateľom, necháva prevažne na národných rozpočtoch.
Ciele sú záväzné, vedenia dobrovoľné
Podľa práva EÚ majú členské štáty do roku 2030 získavať aspoň 42,5 % energie z obnoviteľných zdrojov (Európska komisia). Tento cieľ je právne záväzný; vládam pri jeho nesplnení hrozí konanie pre porušenie pravidiel Únie. Pri sieťovej infraštruktúre podobná povinnosť neexistuje. Výskumná služba Európskeho parlamentu upozorňuje, že EÚ nemá „centralizovanú povinnosť investovať do sietí“ (EPRS). Každý štát si sám určuje, koľko do vlastnej siete vloží.
Výsledkom je celoeurópske úzke hrdlo. Nemecko, Holandsko, Fínsko aj Česko narážajú naraz na fyzické limity sietí a nedokážu pripájať nové solárne, veterné či batériové projekty (Clean Energy Wire). Až 40 % distribučných sietí v EÚ má viac ako 40 rokov (Európska komisia). Do roku 2030 potrebuje Európa na miestne distribučné siete aj cezhraničné prenosové vedenia 65 až 100 mld. EUR ročne (IEEFA). Hlavný európsky nástroj na financovanie cezhraničnej infraštruktúry, Nástroj na prepájanie Európy, poskytuje menej než 830 mil. EUR ročne (CINEA). Pokrýva teda menej ako 1 % potreby. Európsky dvor audítorov navyše dodáva, že EÚ nevie spoľahlivo sledovať ani to, koľko členské štáty na siete skutočne míňajú (ECA).
Test za 3 mld. EUR
Projekt, ktorý Pierrakakis označuje za „win-win“, ukazuje túto finančnú paralýzu veľmi konkrétne. Great Sea Interconnector, 1 000-megawattový podmorský kábel dlhý približne 900 kilometrov medzi Krétou a Cyprom, mal podľa odhadu z roku 2022 stáť 1,57 mld. EUR. Dnes sa jeho cena pohybuje okolo 3 mld. EUR, čo znamená nárast približne o 90 % (Columbia Emerging Markets Review).
Pre Cyprus má kábel riešiť geografickú pascu. Ide o jediný členský štát EÚ, ktorý nie je pripojený na kontinentálnu elektrizačnú sústavu a všetku elektrinu vyrába lokálne z dovážaných palív. Ceny elektriny pre podniky a iných nebytových odberateľov dosiahli koncom roka 2025 24,29 EUR za 100 kWh, druhú najvyššiu úroveň v EÚ pri priemere 18,37 EUR (Philenews). Európsky komisár pre energetiku povedal, že GSI by tieto ceny „zásadne znížil“ (Politis).
Financovanie však stále nie je uzavreté. EÚ cez Nástroj na prepájanie Európy prisľúbila 657 mil. EUR (Euronews). Európska investičná banka posudzuje možný úver vo výške 1 mld. EUR, výsledok má byť známy koncom roka 2026. Približne 63 % zostávajúcich nákladov by cez účty za elektrinu niesli cyperskí spotrebitelia (Columbia Emerging Markets Review). Výrobca kábla Nexans zároveň naznačil, že dodávka nepríde skôr než koncom roka 2029.
Riešenie je stále len návrh
Európska komisia v decembri 2025 navrhla balík pre európske siete, ktorý by zaviedol záväzné lehoty na pripájanie nových zdrojov a prinútil prevádzkovateľov prenosových sústav, teda firmy riadiace národné elektrické siete, vyčleniť 25 % príjmov z preťaženia na nové projekty. Ide o poplatky, ktoré vznikajú vtedy, keď sú cezhraničné elektrické vedenia preťažené (Florence School of Regulation). V ďalšom rozpočtovom cykle EÚ na roky 2028 až 2034 sa zároveň navrhuje približne päťnásobné zvýšenie financovania energetickej infraštruktúry na zhruba 30 mld. EUR (GLOBSEC).
Ani jedno opatrenie zatiaľ EÚ neschválila. Energetická legislatíva zvyčajne potrebuje dva až štyri roky, kým prejde Radou a Európskym parlamentom. Náklady, pred ktorými Pierrakakis varuje, sú pritom viditeľné už v Grécku: po kríze na Blízkom východe stúpli ceny zemného plynu v Aténach o 21,3 % a grécka inflácia sa posunula k 3,7 % (Euronews, Ot.gr). Takáto inflácia znižuje nominálny rast miezd, teda nárast výplat pred odpočítaním rastu cien. V Grécku, kde podiel miezd na HDP patrí medzi najnižšie v EÚ, aj mierna inflácia ťahaná energiami posúva domácnosti späť. Ciele pre obnoviteľné zdroje platia už dnes. Pravidlá pre siete, ktoré ich majú uniesť, zostávajú návrhom v Bruseli.
How was this article?
Help us get better
Help us get better
Details about this article
- Model:
- claude-opus-4-6
- Generated:
- 5/25/2026, 3:13:50 AM
- Pipeline run:
- eu_pipeline_20260525_015006
- Watermark:
- SynthID (Google's invisible watermark)
- Human review:
- None before publication