Európa bez obrany proti Oreshniku

Rusko 24. mája zaútočilo na Kyjev balistickou raketou stredného doletu Orešnik, ktorá môže niesť jadrovú hlavicu. Bola súčasťou najväčšieho vzdušného útoku vojny: za jednu noc približne 600 dronov a 90 rakiet. Zomreli najmenej štyria ľudia a viac ako 100 bolo zranených. Medzi zasiahnutými cieľmi boli ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, kyjevské štúdio nemeckej ARD a rezidencia albánskeho veľvyslanca (Kyiv Independent, Deutschlandfunk). Žiadny systém protivzdušnej obrany nasadený na Ukrajine ani inde v Európe túto zbraň nedokáže spoľahlivo zachytiť.

Poľské operačné velenie pre trajektóriu rakety smerom k východnej hranici vyslalo na viac ako tri hodiny do vzduchu stíhačky v preventívnom režime obrany NATO (Euronews PL). Nešlo o diplomatický protest. Bola to vojenská aktivácia na území NATO, ktorú vynútila zbraň príliš rýchla na to, aby ju pozemné zachytávače vedeli dobehnúť.

Prečo ju európske systémy nevedia zastaviť

Orešnik patrí do kategórie IRBM, teda balistických rakiet stredného doletu s dosahom 3 000 až 5 500 kilometrov, konštruovaných aj na nesenie jadrových hlavíc. Pri návrate do atmosféry sa jeho hlavice pohybujú rýchlosťou Mach 10 a rozdeľujú sa na viacero samostatne navádzaných submunícií. Pri takej rýchlosti vzniká okolo každej hlavice ionizovaná plazma, ktorá oslepuje radary riadenia paľby navádzajúce zachytávače na cieľ (ifrankivchanyn.com).

Deväť nemeckých systémov IRIS-T funguje proti strelám s plochou dráhou letu, balistickú hrozbu však zasiahnuť nevie (Defence Ukraine). Patriot pri týchto rýchlostiach zlyháva. Arrow-3, jediný európsky systém stavaný na túto triedu rakiet, nebude plne schopný nasadenia pred rokom 2030 (JNS).

Francúzsko-taliansky SAMP/T NG, teda nová generácia systému zem-vzduch, má tento rok prejsť bojovým testom na Ukrajine proti ruským balistickým raketám (Army Recognition). Či si poradí so submuníciami Orešnika, zatiaľ nikto nepreukázal.

Vladimir Putin povedal, že „niekoľko takýchto rakiet, dokonca aj s konvenčnými hlavicami, by mohlo mať ničivý účinok porovnateľný s jadrovým úderom“. Zbraň môže niesť konvenčný náklad, ale je navrhnutá aj pre jadrové hlavice. Každé jej použitie preto zámerne udržiava neistotu, čo Rusko vlastne signalizuje. Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová označila nasadenie za „nezodpovedné balansovanie na hrane jadrovej eskalácie“ (Ukrainska Pravda).

Rétorika sa mení, technika nie

Načasovanie útoku nebolo náhodné. Dva dni pred ním americký minister zahraničných vecí Rubio vyhlásil, že mierové rokovania sprostredkované USA sú mŕtve (EA World View). Niekoľko dní predtým Rusko ukončilo jadrové cvičenia so 64 000 príslušníkmi, pri ktorých nacvičovalo nasadenie Orešnika a manipuláciu s jadrovými hlavicami v Bielorusku (Army Recognition).

Kancelár Merz odsúdil „nezodpovednú eskaláciu“, no neoznámil žiadne nové vojenské záväzky (Spiegel). Nemecko vedie Európsku iniciatívu nebeského štítu, nákupný rámec protivzdušnej obrany 23 krajín. Jej jedinou vrstvou schopnou riešiť rakety triedy IRBM je však Arrow-3, vzdialený ešte štyri roky. Francúzsko buduje mimo tohto rámca konkurenčný systém, ktorý podporuje osem partnerských štátov pod Macronovým európskym jadrovým dáždnikom (Le Grand Continent). Poľsko, ktorého stíhačky práve štartovali na obranu vlastného vzdušného priestoru, nie je ani v jednom programe.

Maďarská ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová označila útok za „brutálny“ a „neprijateľný“ (Telex). Budapešť zároveň signalizovala pripravenosť zrušiť svoj dlhodobý blok sankcií proti ruskému patriarchovi Kirillovi (Euronews). Maďarsko však stále odmieta dodávať zbrane Ukrajine aj podpisovať vyhlásenia NATO o východnom krídle. Zmenil sa slovník, nie politika.

Bulharsko mlčí. Hrozba arbitráže za 3 mld. EUR zo strany švajčiarskeho holdingu, ktorý vlastní bulharskú rafinériu Lukoilu, drží Radevovu vládu bokom. Bulharsko zároveň zostáva jednou zo štyroch krajín EÚ, ktoré odmietajú podporiť tribunál pre vojnové zločiny proti Putinovi (DW, Debati.bg).

Najpresnejšie útok pomenovalo Estónsko, ktoré dáva na obranu 5 % HDP. Minister zahraničných vecí Tsahkna varoval, že Moskva sa snaží vtiahnuť Európu do „predčasných mierových rokovaní“, ktorých cieľom je uvoľniť tlak sankcií, nie ukončiť vojnu (ERR). Prezidenti troch pobaltských štátov žiadajú, aby NATO nahradilo rotačné letecké hliadky trvalou misiou protivzdušnej obrany (President.ee).

Ministri zahraničných vecí EÚ sa stretnú tento týždeň. Každú debatu v tej miestnosti bude formovať rozdiel medzi poľskými stíhačkami vyslanými proti zbrani, ktorú Poľsko nevie zostreliť, a európskou neschopnosťou nasadiť vhodný zachytávač skôr než v roku 2030.