Európe denne chýba 1.3 tankera LNG

Začiatkom júna boli zásobníky plynu v EÚ naplnené približne na 42 % kapacity, teda asi o 14 percentuálnych bodov menej, než je päťročný sezónny priemer, a výrazne pod úrovňou 51 % spred roka (AGSI/GIE, WBJ). Pre Európu je to problém preto, že zásobníky musí doplniť pred zimou práve v čase, keď sa o LNG, teda skvapalnený zemný plyn dovážaný tankermi, súťaží na napätom globálnom trhu. Tlačí naň konflikt na Blízkom východe, prísnejšie sankcie voči Rusku aj silný ázijský dopyt. Účet za doplnenie zásob sa rozdelí medzi štátne rozpočty, energeticky náročný priemysel a časom aj časť domácností. Kto zaplatí koľko, závisí najmä od krajiny.

Sezónny obchod prestáva vychádzať

Skladovanie plynu je sezónny biznis. Firmy nakupujú plyn na jar, platia za jeho uskladnenie a predávajú ho v zime, keď býva drahší. Rozdiel medzi letnou a zimnou cenou, známy ako spread, má pokryť náklady aj riziko. Keď je spread príliš úzky, firmám sa oplatí čakať. Presne to sa deje teraz.

Podľa ICIS by Európa pri súčasnom pomalom tempe vtláčania dosiahla do novembra iba približne 73 % naplnenosti. Na splnenie 90-percentného cieľa, ktorý stanovuje európske nariadenie o zásobníkoch plynu (EUR-Lex), by musela zvýšiť vtláčanie asi o 4 mld. m³ mesačne. To zodpovedá približne 1,3 dodatočného nákladu LNG denne.

Brusel už naznačuje väčšiu pružnosť. Európska komisia tvrdí, že aktualizované pravidlá dávajú členským štátom dvojmesačné okno od októbra do decembra, aby cieľ 90 % splnili. Úradníci zároveň opakovane hovoria, že na zimnú bezpečnosť by malo stačiť aj 80 %. Táto hranica je skôr praktickou poistkou: má zabrániť opakovaniu panického nakupovania z roku 2022, ktoré vyhnalo ceny na rekordné úrovne.

Tlak prichádza z oboch strán

Aj 80 % sa však bude dosahovať drahšie, ak sa nezlepší vonkajšia ponuka. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že konflikt na Blízkom východe znížil globálnu ponuku LNG do roku 2030 približne o 120 mld. m³, keďže poškodená exportná infraštruktúra a problémy v lodnej doprave odďaľujú novú kapacitu (Energy Connects, Baltic Exchange). Európsky zákon o postupnom ukončení dovozu ruského plynu zakázal krátkodobé kontrakty na ruský LNG od 25. apríla 2026, potrubné kontrakty majú nasledovať v júni a všetky dlhodobé dodávky ruského plynu sa majú skončiť do konca roka 2027 (S&P Global). Tým Európa stráca aj možnosť použiť ruský plyn ako rýchlu náplasť, keď zásoby klesnú príliš nízko.

Keď ázijskí kupujúci platia za flexibilné náklady LNG viac, Európa musí zvýšiť cenu na holandskom TTF, obchodnom uzle, ktorý určuje európsku veľkoobchodnú cenu plynu. Iba tak pritiahne tankery. Začiatkom júna sa TTF obchodoval okolo 50 €/MWh (Berliner Zeitung) a španielska denná cena MIBGAS bola podobná, 48,80 €/MWh (MIBGAS). ACER, energetický regulátor EÚ, varoval, že naplnenie zásobníkov na 90 % by si vyžiadalo približne o 13 % viac dovozu LNG než v roku 2025 (MondoVisione).

Kto zaplatí, závisí od krajiny

Priemer EÚ zakrýva veľké rozdiely medzi štátmi. Holandsko malo 1. júna zásobníky naplnené len na 16,1 % (Energievergelijk), zatiaľ čo španielske regasifikačné terminály boli plné na 72 % (Europa Press). Nemecko bolo na 34 až 35 %, približne 20 bodov pod vlastnou sezónnou normou (NDR).

Vlády zasahujú, no používajú odlišné rozpočtové nástroje. Nemecko od 1. januára 2026 zrušilo poplatok za skladovanie plynu a financovanie presunulo do federálneho rozpočtu. Bezpečnosť zásob tak už neplatia priamo odberatelia plynu, ale daňovníci (FGS). Holandsko má 20-miliardovú úverovú linku pre štátom podporovanú spoločnosť EBN, ktorá má zasiahnuť, keď komerčné plnenie viazne (DutchNews). V Maďarsku systém regulovaných cien núti štátnu MVM absorbovať vyššie dovozné náklady, kým vláda nerozhodne inak. Je to rozpočtový nárazník, ktorý funguje len dovtedy, kým naň štát má (HVG).

Najrýchlejšie pocíti drahší plyn energeticky náročný priemysel. Šéf BASF upozornil, že európske ceny plynu už štrukturálne neurčujú potrubné kontrakty, ale globálny trh s LNG (Zeit). Domácnosti to pocítia neskôr, cez obnovovanie zmlúv a národné cenové politiky. V Španielsku vedie hlavný kanál cez elektrinu: keď plynové elektrárne určujú hraničnú cenu elektriny, teda cenu poslednej jednotky potrebnej na pokrytie dopytu, veľkoobchodné ceny plynu sa priamo premietajú do účtov domácností. Španielska regulovaná tarifa PVPC v máji vzrástla o 15 % (OCU).

Víťazmi sú dodávatelia LNG, vlastníci flexibilných nákladov a prevádzkovatelia zásobníkov, teda všetci, ktorí vedia predávať do európskej naliehavosti. Náklady sa sústreďujú najmä na priemyselné firmy súťažiace na globálnych trhoch a na vlády, ktorých rozpočty prekryjú rozdiel medzi trhovou cenou a tým, čo sú voliči ochotní platiť. Európa sa tejto zime pravdepodobne vyhne fyzickému nedostatku plynu. Otázkou zostáva cena tejto bezpečnosti a to, či si ju chudobnejšie členské štáty dokážu zaplatiť rovnako ako Nemecko a Holandsko.