Európa zostáva mimo rokovaní v Abu Dhabi

Rokovania o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine sa začnú v Abú Zabí 10. – 11. novembra za účasti Spojených štátov, Ukrajiny a Ruska (Kushnerov príspevok). Washington tvrdí, že s európskymi partnermi bude rokovať „na okraj“ a širší formát otvorí až „ak sa dosiahne pokrok“ (RFE/RL).

Toto vylúčenie naráža na jednoduchý problém: prípadnú dohodu majú pomáhať udržať európske jednotky. Francúzsko a Spojené kráľovstvo spoločne vedú veliteľstvo plánovanej sily Multinational Force Ukraine, ktorá má pôsobiť po skončení bojov. Jej vytvorie žiadal Kyjev (francúzske ministerstvo obrany). Holandsko sa pripravuje na účasť, parlamentu však oznámilo, že o skutočnom vyslaní vojakov sa rozhodne až neskôr, pretože podmienky mieru zatiaľ nie sú jasné (holandská vláda). Nech bude v návrhu čokoľvek, vojakov môžu vyslať až po rozhodnutí národných parlamentov.

Náčrt bez záruk

Biely dom zverejnil zoznam cieľov, nie plán. Kushnerov text uvádza päť cieľov, od spoľahlivej komunikácie v krízach po „trvalý rámec“ európskej bezpečnosti. Počíta aj s tým, že NATO zostane ústredné a že nijaká krajina nebude môcť vetovať spojenectvá inej krajiny (Kushnerov príspevok, RFE/RL). Text nehovorí, ktoré sily by obmedzovali „vzájomné opatrenia“, kto by ich kontroloval, čo by nasledovalo po porušení dohody ani ako by sa na jej presadzovaní podieľala Európa (Le Grand Continent).

Trump 5. novembra prijal v Bielom dome Kirilla Dmitrijeva, vyslanca Vladimira Putina, a predpovedal „veľkú“ dohodu, ktorá sa bude týkať „viac než Ukrajiny“ (Politico). Volodymyr Zelenskyj žiadal písomné záruky, ktoré určia, kto, akými prostriedkami a kedy odpovie na prípadný ďalší ruský útok (Ukrinform). Náčrt zverejnený tento týždeň na tieto otázky neodpovedá a Zelenskyj tvrdí, že o jeho podrobnostiach vopred vedel len málo (CNN).

Kto hovorí za Európu

Európa musí najprv rozhodnúť, kto ju bude pri rokovaniach zastupovať. Talianska premiérka Giorgia Meloniová v liste z 5. novembra požiadala predsedu Európskej rady Antónia Costu, kde sa stretávajú lídri členských štátov, aby určil, „kto bude za Európsku úniu sedieť pri rokovacom stole a s akým mandátom“. Za naliehavé označila, aby Európa hovorila o Ukrajine jedným hlasom (Corriere della Sera). Costa odpovedal, že záujmy Európy majú zastupovať inštitúcie Únie, a otázku zaradil do programu stretnutia lídrov v Dubline 13. novembra (La Stampa). Konkrétneho vyslanca však nemenoval.

Po stretnutí ministrov krajín pri Baltskom mori vo Varšave šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová povedala, že pri vykonávaní každej dohody o bezpečnostných zárukách, sankciách alebo vstupe Ukrajiny do EÚ bude potrebná účasť Únie (EEAS). Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski stanovil ostrejšiu podmienku: o európskom bezpečnostnom usporiadaní sa má rokovať až po prímerí. Západné metropoly varoval pred rokovaniami „nad hlavami“ približne 120 miliónov ľudí na východnom krídle (Euronews).

Požiadavky Moskvy vysvetľujú, prečo Varšava trvá na tomto poradí. Rusko si naďalej nárokuje Krym a štyri ukrajinské oblasti, chce Ukrajinu mimo NATO a jej armádu menšiu (AP). V návrhoch zmlúv z decembra 2021 zašlo ešte ďalej: navrhovalo zastaviť rozširovanie NATO a obmedziť vojenské pôsobenie aliancie v štátoch, ktoré do nej vstúpili po roku 1997 (NATO). Odmietnutie meniť európske bezpečnostné usporiadanie pred koncom vojny je poistkou proti tomu, aby sa tieto požiadavky vrátili v ďalšom návrhu. Práve ich počujú východoeurópske metropoly vo výroku o dohode, ktorá sa bude týkať „viac než Ukrajiny“.

Neúčasť Európy na úvodnom kole rokovaní je skutočná, jej dosah je však užší, než sa môže zdať. Európske vlády pri prvých rozhovoroch nebudú, Washington však za ne nemôže zaviazať európske jednotky ani rozhodnúť o krokoch Únie. Zatiaľ zverejnené návrhy nevytvárajú právne záväzky; skutočnú dohodu určia až jej podrobnosti. Európania stále rozhodujú o záväzkoch, ktoré si dohoda vyžiada, o vyslaní vojakov aj o krokoch Únie potrebných na jej uskutočnenie. Zostávajú dve prekážky: dohodnúť sa, kto bude hovoriť za Úniu, a presvedčiť Washington, aby ho k rokovaniam prizval. Meloniovej list predkladá prvú otázku lídrom v Dubline. O druhej môže rozhodnúť iba Washington.