Výnosy eurozóny pri 4 %, účet príde neskôr

Cena desaťročného financovania Belgicka 28. septembra prekročila 4,3 %, uviedol La Libre. Výnos portugalských dlhopisov sa vrátil na 4,015 % (ECO). Výnos do splatnosti vyjadruje ročný výnos, ktorý investor dosiahne pri kúpe štátneho dlhopisu za jeho dnešnú trhovú cenu. Keď investori dlhopisy predávajú a ich ceny klesajú, výnosy rastú. Krajiny eurozóny si tak požičiavajú drahšie, no do rozpočtov sa vyššie náklady premietnu postupne, keď bude splatný starší dlh.

Výnosy rastú naprieč eurozónou

Rast sa týka celej eurozóny a začal sa ešte pred týmto týždňom. Európska centrálna banka (ECB) v bulletine z 24. septembra uviedla, že priemerný výnos desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne stúpol o 45 bázických bodov, teda o stotiny percentuálneho bodu, na približne 3,9 % (ECB).

Veľkú časť rastu vysvetľovali očakávania, že úrokové sadzby zostanú vyššie naprieč trhmi, nie obavy z konkrétnych vlád. Podľa ECB sa za rovnaké obdobie očakávané sadzby zvýšili o 37 bázických bodov. Prirážka, ktorú jednotlivé krajiny platia navyše, zostala vo všeobecnosti stabilná a mierne vzrástla len pri najzadlženejších štátoch (ECB).

Rast cien ropy a prognóza, podľa ktorej mala septembrová inflácia v eurozóne dosiahnuť 3,6 % oproti augustovým 3,2 %, spájali s pohybom na trhu 28. septembra agentúra Reuters (Reuters cez LSE). Drahšie palivá tlačia ceny nahor, investori preto čakajú, že ECB udrží sadzby vyššie dlhšie, a za desaťročné pôžičky požadujú vyšší výnos. Ceny palív na čerpacích staniciach pritom rástli v celej EÚ už minulý týždeň, ako sme informovali (To Brief).

Tento reťazec ponúka možné vysvetlenie pohybu na trhu, jeho príčinu však nedokazuje. Na svetových trhoch sa dlhopisy predávali už 1. septembra (CNBC/Reuters) a z jediného inflačného údaja sa nedá určiť, akú časť pohybu spôsobila ropa a akú ostatné faktory.

Francúzsko môže byť jediným prípadom, kde investori navyše zohľadňujú situáciu konkrétnej vlády. Rozdiel medzi výnosmi francúzskych a nemeckých dlhopisov, teda prirážka za francúzsky dlh, dosahoval 10. septembra približne 94 bázických bodov, uviedol La Tribune. Správa z trhu z 28. septembra uvádzala výnos francúzskych dlhopisov na úrovni 4,749 % a nemeckých približne 3,62 %, čo predstavuje rozdiel asi 113 bodov (XTB). Údaje pochádzajú od rôznych poskytovateľov a z rôznych dátumov. Naznačujú teda rozširovanie rozdielu, no nedajú sa priamo porovnať.

Ako sa trhové výnosy premietajú do rozpočtu

Vyšší výnos nemení úrok, ktorý štát platí za už vydaný dlh. Dlhopis s pevnou úrokovou sadzbou prináša do splatnosti dohodnutý úrok. So súčasnými sadzbami sa štát stretne až pri novej pôžičke alebo pri refinancovaní dlhopisov, ktorým sa končí splatnosť. Francúzsku napríklad v roku 2027 pripadá na štyri termíny splatnosti dlhopisov spolu približne 197,4 mld. EUR (Agence France Trésor).

Na portugalských číslach vidno rozdiel medzi starým a novým dlhom. Na konci roka 2025 sa už vydaný portugalský dlh úročil v priemere približne 2,1 %, kým dlhopisy vydané počas prvých ôsmich mesiacov roka 2026 približne 3,4 % (Jornal de Negócios). Zakaždým, keď štát nahradí lacný starý dlhopis drahším novým, jeho priemerné náklady postupne rastú.

Tento rast sa v Lisabone premietal do rozpočtových plánov už pred posledným zvýšením výnosov. Augustová prognóza počítala s tým, že úrokové náklady Portugalska budú v roku 2027 o 776 mil. EUR vyššie než v roku 2026 (Jornal de Negócios). Podľa Público sa odvtedy výnos desaťročných dlhopisov zvýšil približne o 0,4 percentuálneho bodu. Augustová prognóza vznikla pred týmto pohybom, a preto ešte nezohľadňuje náklady spojené s posledným rastom.

Kto napokon zaplatí

Zatiaľ sa zisky a straty týkajú investorov. Noví kupujúci si zaistia vyšší výnos. Súčasným držiteľom klesá trhová cena dlhopisov; ide o účtovnú stratu, ktorá sa zmení na skutočnú, až keď dlhopis predajú pred splatnosťou.

Daňovníci a užívatelia verejných služieb pocítia vyššie náklady neskôr a postupne. Každý rok refinancovania trochu zvýši úrokový účet a o tieto peniaze sa delí s ostatnými výdavkami v rozpočte.

Nové zadlžovanie zdraželo v celej eurozóne, no dlhopisy s pevnou úrokovou sadzbou, ktoré štáty už vydali, odďaľujú dopad na rozpočty a rozkladajú ho do ďalších rokov. Francúzsko môže platiť aj dodatočnú prirážku, no údaje o spreade z rôznych dátumov a od rôznych poskytovateľov zatiaľ neukazujú presne, aká je vysoká.