Fínsko zastavilo dopravu pre drony

Ráno 4. júla zostali lodné trasy a letecké koridory nad východnou časťou Fínskeho zálivu prázdne. Pozdĺž pobrežia boli v pohotovosti fínske stíhačky, vrtuľníky aj námorné plavidlá. Dôvodom nebol útok na Fínsko, ale ukrajinský dronový úder na Petrohrad na druhej strane zálivu a riziko, že sa niektorý prostriedok dostane nad územie spojenca.

Minister obrany Antti Häkkänen potvrdil, že obmedzenia v leteckej a námornej doprave súviseli s ukrajinskou dronovou aktivitou pri Petrohrade. Poplach podľa neho nebol potrebný, pretože žiadne drony nevstúpili do fínskeho vzdušného priestoru (Ukrainska Pravda). O 9.18 boli obmedzenia zrušené (RBC-Ukraine). Podobný postup zvolili fínske úrady aj o dva dni skôr, 2. júla, keď po kontrole senzorov nezistili nič podozrivé a uzáveru zrušili (Yle).

Nevznikol incident, nevznikli škody. Na niekoľko hodín sa však civilný pohyb v priestore EÚ a NATO zastavil preto, že vojna v susedstve začala ovplyvňovať rozhodnutia prijímané priamo na fínskom území.

Rozhoduje Fínsko. NATO sleduje. EÚ dáva rámec.

Právomoc v takomto prípade zostáva na národnej úrovni. Fínske obranné sily a civilné letecké úrady obmedzenia vydali aj zrušili samostatne. NATO uzáveru nenariadilo. EASA, teda európska agentúra pre bezpečnosť letectva, určuje pravidlá a odporúčania pre lety v blízkosti konfliktných zón, ale neprikazuje štátom, aby zatvárali vlastný vzdušný priestor (Eurocontrol).

Pod hranicou článku 5, teda ustanovenia o kolektívnej obrane, podľa ktorého sa útok na jedného spojenca považuje za útok na všetkých, má NATO najmä sledovať situáciu, varovať a byť pripravené zasiahnuť. Zástupca veliteľa Spojeneckého vzdušného velenia NATO pre Euronews povedal, že dron vo vzdušnom priestore aliancie by mohol viesť k nasadeniu stíhačiek, ktoré by ho sledovali alebo zneškodnili (Euronews). Politické rozhodnutie zastaviť civilnú dopravu však zostáva v Helsinkách, Tallinne alebo Vilniuse.

Rovnaké riziko preto v Pobaltí vyvoláva rozdielne politické reakcie. Najvoľnejší rámec ponúklo Estónsko. Minister zahraničných vecí Margus Tsahkna podľa viacerých médií označil zatúlané ukrajinské drony na území NATO za „prijateľnú cenu“, ak útoky poškodzujú ruskú vojnovú ekonomiku. Argumentoval tým, že koridor cez Fínsky záliv nesie veľkú časť ruského exportu ropy (Eurointegration, LRT). Litva sa na rovnaký vývoj pozerá cez Kaliningrad, pri ktorom v závere júna štyrikrát štartovali stíhačky aliančnej vzdušnej polície, aby sledovali ruské lietadlá letiace bez zapnutých transpondérov (TV3.lt).

Skeptickejší protipól ponúka Dánsko. Podľa denníka Berlingske dánska polícia nenašla rozhodujúce technické dôkazy o dronoch hlásených pri letiskách, hoci ozbrojené sily naďalej tvrdili, že drony v prípadoch zohrali úlohu (Berlingske). Nevyriešené vyšetrovania v Kodani ukazujú širší problém: vlády dokážu z nejednoznačných senzorových údajov vytvoriť atmosféru núdze bez toho, aby zverejnili dôkazy.

Čo občania nevidia

Ťažšou otázkou je demokratická kontrola. Občania videli uzáveru a vyhlásenie ministra. Nevideli radarové stopy, dáta zo senzorov ani spravodajské informácie, na ktorých rozhodnutie stálo. Fínske obmedzenie z 2. júla bolo najprv vydané bez verejného vysvetlenia (UA.news).

Fínska opatrnosť pôsobí sama osebe vierohodne. Odporúčania EASA pre konfliktné zóny už varujú leteckých dopravcov pred západnou časťou ruského vzdušného priestoru pre riziko nesprávnej identifikácie lietadiel a protivzdušnej paľby (Safe Airspace). Všeobecná hrozba je teda zdokumentovaná. Konkrétny spúšťač každého civilného obmedzenia však zostáva utajený.

V Pobaltí neexistuje spoločný štandard, podľa ktorého by štáty občanom vysvetľovali, prečo im zastavili trajekt alebo presmerovali let pre vojnu, ktorú ich krajina formálne nevedie.