Finnish Defense Forces uzavreli Helsinki Airport, keď ruské rušenie odklonilo ukrajinské drony

O štvrtej ráno 15. mája prestalo helsinské letisko prijímať prevádzku. Nad región Uusimaa vzlietli fínske stíhačky F/A-18 Hornet, varovania v mobiloch zasiahli 1,8 milióna telefónov a obyvatelia dostali pokyn zostať vnútri. Niekoľko hodín predtým Ukrajina cez utajené kanály NATO upozornila, že jej bojové drony vyslané na ruské ciele by ruská elektronická vojna mohla odkloniť do fínskeho vzdušného priestoru. Po troch hodinách letisko znovu otvorili. Fínske ozbrojené sily nepotvrdili žiadne narušenie vzdušného priestoru. Samotný incident bol falošným poplachom. Slepá škvrna, ktorú ukázal, falošná nebola.

Štyri krajiny, štyri improvizácie

V tom istom týždni Lotyšsko vydalo regionálne varovania cez mobilnú sieť po tom, ako 7. mája do jeho vzdušného priestoru vleteli tri ukrajinské drony a dva spadli pri Rēzekne. Jeden z nich zasiahol prázdne ropné nádrže. Estónsko poslalo lokalizované upozornenia iba do okresov Võru a Ida-Viru a po niekoľkých hodinách ich zrušilo. Poľsko vyslalo stíhačky a zvýšilo pohotovosť pozemnej protivzdušnej obrany, verejnosti však nepovedalo nič.

Každá vláda si vedela svoje rozhodnutie obhájiť. Spolu však tieto reakcie ukazujú medzeru: NATO nemá spoločný postup pre prípad, keď sa dron spojenca zatúla do vzdušného priestoru iného spojenca. Doktrína aliancie delí objekty v priestore v zásade na nepriateľské a priateľské. Ukrajinský dron odklonený ruským rušením nepatrí čisto ani do jednej kategórie. A keďže pravidlá nasadenia NATO sa nevzťahujú na národné ozbrojené sily pôsobiace na vlastnom území, každá krajina improvizuje sama.

Varovný systém, ktorý nebol pripravený

Fínska aplikácia 112 Suomi, na ktorú sa spoliehajú približne dva milióny používateľov, zlyhala práve v kritickej chvíli. Úvodné varovanie o nebezpečenstve dorazilo. Správa, že hrozba pominula, sa však k mnohým používateľom nedostala jednu až dve hodiny, pretože aplikácia potrebuje na aktualizáciu internetové pripojenie. Systém cell broadcast, teda povinné európske riešenie, ktoré posiela varovania priamo cez mobilné vysielače bez potreby aplikácie, mal podľa Európskeho kódexu elektronických komunikácií fungovať vo všetkých členských štátoch do júna 2022. Fínsko mešká šesť rokov. Systém má byť pripravený až koncom roka 2027.

Nemecko zaviedlo cell broadcast po povodniach v údolí Ahr v roku 2021 a dnes dokáže cez aspoň jeden varovný kanál zasiahnuť 97 % populácie. Lotyšsko ho 7. mája použilo, no obyvatelia Rēzekne dostali varovanie 70 minút po tom, ako dron už spadol. Európska únia vie určiť termíny. Nedokáže však prinútiť štáty, aby ich dodržali.

Politické dôsledky kopírujú geografiu

Lotyšská premiérka Evika Siliňová odstúpila 14. mája po tom, ako bez konzultácie s koaličnou stranou jednostranne odvolala ministra obrany a tým položila vládnu koalíciu. Dronové incidenty spustili konflikt, no hlbšou príčinou bola slabá koaličná disciplína, ktorú kríza vytiahla na povrch (la.lv, Le Monde). V Estónsku minister obrany Hanno Pevkur verejne žiadal, aby Ukrajina do dronov montovala „kill switche“, automatické samodeštrukčné mechanizmy, ktoré by ich zničili pri odchýlení od naprogramovanej trasy. Fínsko zvolilo ostrejší tón: minister obrany Häkkänen Kyjevu odkázal, že využívanie fínskeho vzdušného priestoru „je prísne zakázané. Absolútne zakázané“.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Sybiha pripísal všetky odchýlky zámernému ruskému elektronickému boju a ponúkol, že do pobaltských metropol pošle bezpečnostných expertov.

Preteky o zacelenie medzery

Na technickej strane prichádzajú reakcie rýchlo. Rheinmetall a Deutsche Telekom oznámili spoločný projekt civilného štítu proti dronom štyri dni pred poplachom v Helsinkách. Mobilné vysielače majú v ňom slúžiť ako pasívne radarové senzory. NATO spustilo testy protidronovej obrany v Rumunsku v rámci operácie Eastern Sentry. Bukureštská deviatka, skupina deviatich členských štátov NATO na východnom krídle, na májovom summite vyzvala na konsolidovanú protivzdušnú obranu.

Všetky tieto iniciatívy riešia najmä odhaľovanie a zostreľovanie dronov. Nerobia však poriadok v doktríne: keď hranicu prekročí dron spojenca, kto rozhodne, čím je, a čo má nasledovať? Vznikajúca európska iniciatíva NATO na obranu proti dronom cieli na plnú operačnú schopnosť v rokoch 2027 až 2028, no sústreďuje sa na nepriateľské drony, nie na nejasnú tretiu kategóriu, ktorej tento mesiac už čelili štyri krajiny. Otázka znie, či doktrína dobehne realitu skôr, než ďalší dron nedopadne do prázdneho poľa.