Ruský dron zranil civilistov v NATO

Rumunsko potvrdilo, že 29. mája zasiahla obytný dom v Galați ruská dronová munícia Geran-2 s 30 kg výbušnín. Zranila 14-ročného chlapca a jeho matku. Išlo o prvý potvrdený prípad, keď ruská munícia zranila civilistov na území NATO. Bukurešť zatvorila konzulát, vyhostila diplomata a vyvolala odsúdenie v európskych metropolách. NATO však neaktivovalo článok 4, teda ustanovenie zmluvy, ktoré umožňuje spojencovi vynútiť si formálne bezpečnostné konzultácie. Nezvolalo ani mimoriadne zasadnutie a nevydalo spoločné stanovisko.

Čo urobila Bukurešť

Prezident Nicușor Dan vyhlásil generálneho konzula Andreja Kosilina za persona non grata a zatvoril ruský konzulát v Constanți. Rusko tak prišlo o diplomatickú prítomnosť na rumunskom pobreží Čierneho mora (Agerpres). Ministerka zahraničných vecí Oana Țoiu upozornila, že môžu prísť ďalšie opatrenia (El País). Dan pre BBC povedal, že nevylučuje ani vyhostenie ruského veľvyslanca (Agerpres).

Prezidentský úrad a ministerstvo obrany však opisujú dráhu dronu rozdielne. Dan povedal, že dron „odklonila ukrajinská obranná paľba“, čím incident zaradil skôr medzi následky bojov pri hranici než medzi úmyselný útok na Rumunsko. Minister obrany Radu Miruță túto verziu odmietol potvrdiť a označil ju za „fintu vo verejnom priestore“. Ak dron presmerovala ukrajinská protivzdušná obrana, Rusko nesie zodpovednosť za jeho odpálenie, nie však za priame zameranie Rumunska. Práve tento rozdiel rozhoduje o tom, či má Bukurešť dôvod eskalovať vec v NATO, alebo ju musí prijať ako škodu vyplývajúcu z blízkosti vojny.

Európa reagovala bez pokynu z Bruselu

V dňoch okolo zásahu si viaceré vlády EÚ predvolali ruských veľvyslancov. Vysoká predstaviteľka EÚ Kaja Kallas, teda hlavná predstaviteľka bloku pre zahraničnú politiku, označila incident za „očividné a vážne porušenie rumunskej suverenity“ (Informat.ro). EÚ útok odsúdila a naznačila ďalší tlak na Moskvu (EU News Italy).

Nešlo však o reakciu riadenú z Bruselu. Neformálne rokovanie ministrov zahraničných vecí EÚ 28. mája, teda deň pred zásahom, už zosúladilo hlavné mestá v tom, že tlak na Rusko treba zvýšiť (EEAS). Keď dron dopadol v Galați, vlády konali paralelne. K rovnakému záveru sa dostali samy.

Slovensko ukázalo hranicu tejto solidarity. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár zásah odsúdil, ruského veľvyslanca si však nepredvolal (Novinite). Medzi zatvorením konzulátu v Bukurešti a vedomou zdržanlivosťou Bratislavy leží skutočný rozsah európskeho konsenzu o Galați.

Prah, ktorý sa stále posúva

Rumunsko sledovalo dron počas celého letu. Vo vzduchu boli stíhačky F-16 s povolením použiť zbrane. Zostreleniu v štvorminútovom okne však bránili tri obmedzenia: rumunské právo neumožňuje strieľať do ukrajinského vzdušného priestoru, kým je Rumunsko formálne v mieri; protidronový systém Merops nemôže odpaľovať interceptory nad obývanou oblasťou bez neprijateľného rizika vedľajších škôd; a kanóny Gepard si pri mierovom rozmiestnení vyžadujú súhlas súkromných vlastníkov pozemkov. Tieto pravidlá a systémy vznikali pred rokom 2023, teda pred tým, ako rozsiahla dronová vojna zmenila bezpečnostný model na východnom krídle NATO.

Galați bolo piatym dronovým incidentom na východnej hranici NATO za pätnásť dní. Predchádzali mu narušenia vzdušného priestoru alebo zásahy spojené s Fínskom, Estónskom, Litvou a Lotyšskom. Každý bol závažnejší než ten pred ním. Samotné Rumunsko zaznamenalo od roku 2022 najmenej štrnásť podobných incidentov. Ani raz neprišiel článok 4. Ani raz nevznikol kompenzačný rámec pre zasiahnutých civilistov.

Priestor, ktorý by mala vypĺňať aliančná reakcia, dnes vypĺňajú národné a európske opatrenia. Každý incident, ktorý sa absorbuje bez spustenia spoločného mechanizmu NATO, zvyšuje prah pre ďalší. Ani prvé civilné zranenia na území NATO tento vzorec nezmenili. Otázka zostáva, čo by ho zmeniť dokázalo.