Magyarov zákaz zbraní kryje päť spojencov

Péter Magyar prišiel 28. mája do sídla NATO na svoje prvé stretnutie s generálnym tajomníkom Markom Ruttem s rovnakou pozíciou, akú držal jeho predchodca: Maďarsko nebude posielať zbrane Ukrajine. Zmenil sa však kontext. Päť omnoho väčších ekonomík práve zablokovalo jediný mechanizmus, ktorý mohol Budapešť viditeľne vyčleniť.

Aritmetika odmietnutia

Magyarov zákaz zbraní kopíruje nálady doma. Podľa prieskumu Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR, paneurópsky think-tank) z konca apríla podporuje vojenskú pomoc Ukrajine len 12 % Maďarov, kým priemer EÚ je 56 % (Telex). Aj medzi voličmi jeho strany Tisza klesla podpora prerušenia energetických väzieb s Ruskom zo 67 % pred aprílovými voľbami na 48 % po nich. Voliči, ktorí odstavili Orbána, chcú uvoľnenie európskych peňazí. Zbrojenie Ukrajiny v tomto mandáte nie je.

Magyar k tomu pridal páku, ktorú Orbán nikdy nevyužil účinne: ukrajinskú cestu do EÚ spája s približne 100 000 etnickými Maďarmi v Zakarpatsku. Pred akýmkoľvek stretnutím so Zelenským žiada právne záväzné garancie v oblasti jazyka, školstva a kultúrnej autonómie. Navrhuje, aby sa stretli v Berehove, zakarpatskom meste s maďarskou väčšinou (Euronews).

Štít piatich krajín

Rutteho verejná reakcia bola ústretová. Oficiálne vyhlásenie NATO ocenilo Maďarsko za vedenie bojovej skupiny Forward Land Forces, teda jednej z mnohonárodných jednotiek rozmiestnených na východnom krídle aliancie, za hostenie veliteľstva mnohonárodnej divízie a za príspevok k mierovej misii v Kosove (NATO). O zbraniach pre Ukrajinu sa v ňom nepísalo. Nepísalo sa ani o tom, že maďarské obranné výdavky klesli z 2,21 % na 2,07 % HDP, čím sa Maďarsko stalo jediným členom NATO, ktorý ide späť (KPMG).

Táto zdržanlivosť mala dôvod. Šesť dní predtým Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Kanada zablokovali Rutteho návrh minimálnej hranice vojenskej pomoci Ukrajine na úrovni 0,25 % HDP. „Nemyslím si, že tento návrh bude predložený,“ priznal Rutte (EuroMaidan Press, TRT World).

Keď minimálna hranica výdavkov padla, zmizol aj tlakový mechanizmus. Rozhodnutia NATO potrebujú jednomyseľný súhlas všetkých 32 členov. Za Orbána bola Budapešť osamelým odporcom: vetovala európske preplácanie zbraní a blokovala zasadnutia Ukrajina-NATO. Magyarovo odmietnutie znie inak vo chvíli, keď už v ceste stoja aj Spojené kráľovstvo a Francúzsko.

Traja susedia, tri verdikty

Najchladnejšie reaguje Poľsko. Varšava dáva na obranu približne 4,8 % HDP a Magyarovu zmenu číta ako kozmetickú (Forsal). Maďarské znižovanie rozpočtu v čase, keď Poľsko nesie veľkú časť záťaže východného krídla, živí spor o rozdelenie bremena, ktorý vznikol ešte pred Magyarom.

Nemecko je trpezlivejšie. Berlín považuje koniec aktívnej inštitucionálnej sabotáže za reálny posun. DGAP, popredný nemecký zahraničnopolitický inštitút, opisuje Magyarov prístup ako prechod od „aktívneho blokovania“ k „pasívnej neúčasti“ (DGAP). Kancelárovi Merzovi tento rozdiel stačí na istú mieru dobrej vôle.

Najskeptickejší sú pobaltskí predstavitelia. Upozorňujú, že Magyarove podmienky na stretnutie so Zelenským, teda legislatívne zmeny v oblasti menšinových práv ešte pred osobným rokovaním, sú prísnejšie než čokoľvek, čo Orbán formálne požadoval.

Čo si vynúti Ankara

Summit NATO v Ankare 7. a 8. júla pritlačí na nejasnosti. Rutte chce od jednotlivých spojencov harmonogramy smerom k 5 % HDP do roku 2035 a rámec pre trvalú podporu Ukrajiny (NATO). V každom porovnaní po krajinách bude vidieť, že maďarské výdavky idú opačným smerom.

Konsenzuálne pravidlá NATO zatiaľ Magyarovi pomáhajú. Spojeneckú akciu už aktívne neblokuje, no ani k nej neprispieva. Skutočný stret príde skôr z Bruselu než z Ankary. Maďarské zmrazené peniaze z EÚ majú termín 31. augusta (Euronews) a Európska komisia bude pred ich uvoľnením čakať pokrok v oblasti právneho štátu. Magyar svojim voličom sľúbil európske peniaze aj žiadne zbrane pre Ukrajinu. Ako dlho dokáže dodať oboje, závisí od toho, či ho Komisia prinúti vybrať si.