Päť štátov chce viesť obranu Európy

Lídri Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Spojeného kráľovstva sa 24. júna 2026 stretli v Berlíne, aby pred summitom NATO v Ankare 7. a 8. júla zladili pozície k európskej bezpečnosti. Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa pripojil cez video z Washingtonu, kde sa práve stretol s Donaldom Trumpom (Bundesregierung, Euronews). Formát E5, teda samovybraná skupina piatich najväčších európskych vojenských mocností bez formálneho postavenia v EÚ alebo NATO, sa tak prvýkrát posunul z úrovne ministrov obrany na úroveň lídrov. Berlín bol pokusom piatich hlavných miest prevziať iniciatívu v európskej bezpečnosti a zároveň tichým priznaním, že každé z nich si pod „silnejšou Európou“ predstavuje niečo iné.

Päť vlajok, tri predstavy

Spoločné vyhlásenie sa týkalo obranných výdavkov, priemyselnej spolupráce a podpory Ukrajiny (Elysée, UK Government). Jazyk bol konsenzuálny. Politika pod ním nie.

Kancelár Friedrich Merz zvolal summit preto, aby pred Ankarou vznikla spoločná línia. Chcel tiež rozšíriť starý zvyk E3, v ktorom Paríž, Berlín a Londýn riadili európsku bezpečnosť najmä medzi sebou, o Rím a Varšavu. Obe vlády už predtým namietali, že zostávajú mimo miestnosti, kde sa rozhoduje (Le Figaro, Deutschlandfunk).

Najväčšie rozdiely sú priamo vnútri tohto konsenzu. Nemecko chce, aby Európa robila viac v NATO, nie mimo neho: viac peňazí a síl vložených do existujúcich štruktúr Aliancie. Francúzsko tento rámec verejne prijíma, ale E5 chápe aj ako nástroj európskej kontroly nad obranným priemyslom a nad tým, kto môže vojensky konať a pod koho velením. Poľsko chce udržať Spojené štáty pevne zapojené do odstrašenia na východnom krídle a vyjednáva o stálej americkej základni na poľskom území (DW). Taliansky cieľ, ako ho podala premiérka Giorgia Meloniová, je jednoduchší: byť pri stole, keď sa rozhoduje (Il Fatto Quotidiano).

E5 môže koordinovať postoje, vysielať signály a vytvárať tlak. Na aliančné plánovanie ich však stále premieňa NATO, kľúčové spôsobilosti ako protivzdušnú obranu a spravodajské kapacity stále kontrolujú Spojené štáty a priemyselné dodávky závisia od obranných firiem. Táto reťaz autority je podstatná, lebo najambicióznejší test francúzsko-nemeckej spolupráce sa zrútil len niekoľko týždňov pred berlínskym stretnutím.

Varovanie FCAS

FCAS/SCAF, systém bojového lietadla novej generácie, ktorý mal prepájať pilotované stroje s diaľkovo riadenými dronmi, stroskotal na tom, že Dassault a Airbus sa nedohodli, kto bude kontrolovať dizajn, duševné vlastníctvo a export (The Guardian, ICDS). Práve tento kolaps je najsilnejším protiargumentom voči rétorike E5 o spolupráci. Berlín a Paríž sa vedia dohodnúť na vyhlásení zo summitu. Nedokázali sa však dohodnúť, kto postaví lietadlo.

EÚ už spustila financovanie, ktoré má tlačiť štáty k spoločným nákupom. Nástroj SAFE, teda Security Action for Europe, ponúka až 150 miliárd EUR v obranných úveroch a pravidlá vyžadujúce európsky pôvod časti dodávok (European Commission). Peniaze však samy osebe problém FCAS neriešia. Spoločná výroba stále závisí od toho, či sa vlády a firmy dohodnú, kto čo kontroluje. Podľa dostupných informácií síce o financovanie zo SAFE požiadalo 19 štátov, no dokončené boli iba tri operačné dohody (Euperspectives).

Čo Spojené štáty naozaj urobia

Rutteho presun z Washingtonu do Berlína nebol náhodný. Spojencom pripomenul, že európski členovia NATO a Kanada v roku 2025 minuli na obranu o viac než 90 miliárd USD viac ako rok predtým (Atlantic Council). Zároveň potvrdil, že Spojené štáty znížili časť prisľúbených príspevkov síl do plánovania NATO a že Európania už niektoré medzery vypĺňajú (NATO).

Rutte sprostredkúva praktickú dohodu: Európa zaplatí viac a prevezme viac úloh, aby udržala americký záväzok. Verejne však zatiaľ neexistuje dôkaz, že by za to Washington poskytol záväznú garanciu konkrétnych jednotiek, podporných kapacít alebo operačnej pomoci (Politico). Článok 5, doložka NATO o vzájomnej obrane, zostáva právne nedotknutý. Riziko nespočíva v tom, že Washington zmluvu zruší. Spočíva v tom, že ju naplní pomaly, úzko alebo podľa vlastných podmienok: odkladom rozhodnutí o základniach, brzdením uvoľnenia zásob alebo viazaním systémov Patriot na dodatočné podmienky.

Neúčasť Španielska ukazuje novú hierarchiu. Madrid je štvrtou najväčšou ekonomikou EÚ, ale E5 vyberá podľa vojenskej váhy a blízkosti k hrozbe na východnom krídle, nie podľa postavenia v inštitúciách Únie (Antena 3, Euronews Spain). Podľa tohto pravidla sa bude rozhodovať aj o tom, ktoré krajiny budú mať vplyv na plánovanie NATO a čie vnímanie hrozby bude určovať tón.

Summit v Ankare o dva týždne ukáže, či koordinácia E5 prinesie aliančné záväzky. Ťažšia otázka znie, či päť hlavných miest dokáže vybudovať európsky pilier, v ktorom Európania ponesú väčšiu časť vojenského bremena NATO, keď sa nevedia dohodnúť ani na tom, kto navrhne jeho zbrane.