Päť predstaviteľov Talibanu dostalo víza do EÚ

Brusel sa snaží rozbehnúť návraty Afgancov bez toho, aby uznal vládu Talibanu. Práve tento nepríjemný kompromis ukazuje správa NOS, podľa ktorej Belgicko vydalo jednodňové víza piatim zástupcom Talibanu očakávaným na rokovaniach s Komisiou o odmietnutých afganských žiadateľoch o azyl. Verejný belgický ani únijný záznam tento detail nepotvrdzuje. Problém, ktorý správa odhaľuje, je však reálny: návraty potrebujú doklady, prístup na letisko a súhlas pri príchode. Tieto páky má dnes v rukách Taliban.

Vízové dvere

EÚ umožňuje kontakty s predstaviteľmi Talibanu bez jeho uznania od roku 2021, keď Rada stanovila svoju líniu voči Afganistanu. Na papieri je rozdiel medzi kontaktom a uznaním jasný. Pri vyhosteniach sa však právna formula rýchlo stretne s praktickou otázkou: niekto v Kábule musí človeka, ktorého Európa posiela späť, prevziať.

Ak je opis NOS presný, úloha Belgicka by bola úzka, ale politicky citlivá. Podľa únijného vízového kódexu Belgicko rozhoduje, kto môže na takéto krátke rokovanie vstúpiť na jeho územie. Článok 25 umožňuje vo výnimočných prípadoch udeliť vízum platné iba pre obmedzené územie.

Samotné vízum by však nestačilo vo všetkých prípadoch. Ak by bol niektorý delegát na sankčnom zozname OSN pre Taliban, Belgicko by muselo cestu zosúladiť aj s procesom výnimky zo zákazu cestovania v OSN. Krátkodobé vízum by tak nebolo konečnou odpoveďou.

Rokovania nie sú dohoda

Komisia môže otvoriť komunikačný kanál. Sama však nemôže EÚ zaviazať k readmisnej dohode s Talibanom, teda k dohode o prijímaní vracaných osôb. Právo EÚ dáva Únii priestor rokovať o návratových mechanizmoch, no formálne medzinárodné dohody musia prejsť zmluvným postupom EÚ vrátane článku 79 ods. 3 a článku 218.

Toto rozdelenie právomocí je dôležité, lebo vlády sú pod tlakom ukázať, že neúspešné azylové konania sa môžu skončiť vyhostením. Limit ukazuje Nemecko. V auguste 2024 deportoval Berlín do Kábulu 28 afganských mužov, ktorých označil za odsúdených páchateľov trestných činov. Let mal byť podľa správ zabezpečený cez Katar (PBS/AP, Al Jazeera). Reuters neskôr informoval, že Nemecko má záujem o priame rozhovory s Talibanom.

Doterajší vzorec je úzky, sprostredkovaný a právne zraniteľný. Vlády môžu sľubovať tvrdšie návraty, ale na ich uskutočnenie potrebujú partnera, ktorého nechcú legitimizovať.

Aj Rakúsko presadzovalo, aby zostali otvorené možnosti návratov do Afganistanu, vrátane iniciatívy z roku 2021, o ktorej informoval Reuters. Program dánskeho predsedníctva v EÚ kladie návraty a spoluprácu s krajinami mimo Únie vysoko medzi svoje zverejnené priority. Belgicko by ako hostiteľská krajina nieslo okamžitú kontrolu nad tým, aké víza boli udelené, ako boli vyriešené sankcie a či kontakt nezačína pôsobiť ako uznanie.

Hranica práv

Žiadne rokovanie v Bruseli nemení zákaz poslať človeka tam, kde mu hrozí vážna ujma. Únijná smernica o návrate vyžaduje rešpektovanie zásady non-refoulement, teda zákazu vrátenia do nebezpečenstva. Charta základných práv EÚ zakazuje vyhostenie, ak existuje vážne riziko mučenia alebo neľudského zaobchádzania.

Súdy môžu vyhostenia ďalej zastavovať v jednotlivých prípadoch. Európsky súd pre ľudské práva v prípade Saadi proti Taliansku potvrdil absolútnu ochranu podľa článku 3. Súčasné usmernenie Agentúry EÚ pre azyl o Afganistane stále pomenúva skupiny vystavené vážnemu riziku, zatiaľ čo Amnesty a Human Rights Watch opisujú tvrdé represie Talibanu, najmä voči ženám a dievčatám.

Kontakt nie je uznanie. Nevyriešené otázky sú konkrétnejšie: kto vstúpil do Belgicka, na základe akého víza a akého sankčného režimu, a či sa hľadala dohoda o návratoch. Európska návratová politika naráža na kontrolu Talibanu nad Afganistanom. Najcitlivejšia časť tohto stretu sa pritom môže odohrávať mimo verejného dohľadu.