Flámsko chce zachrániť Volvo Ghent

Flámsko ponúka 119 miliónov EUR, aby udržalo pri živote montážny závod Volva v Gente. Ide o poslednú automobilku, ktorá v Belgicku ešte zostala. Európska komisia už zároveň schválila 267 miliónov EUR slovenskej štátnej pomoci pre nový závod Volva pri Košiciach, ktorý má od roku 2027 prevziať dva z troch elektrických modelov vyrábaných v Gente. Obe dotácie smerujú k rovnakému konečnému vlastníkovi: čínskej skupine Geely, ktorá ovláda Volvo Cars. Spolu ide o 386 miliónov EUR európskych verejných peňazí pre jednu firemnú skupinu. Jedna dotácia pomáha vybudovať náhradu, druhá má zabrániť pádu pôvodného závodu.

Tridsať rokov zatvárania závodov

Gent stojí na konci dlhého ústupu belgického priemyslu. Krajina už prišla o Renault Vilvoorde v roku 1997, Opel Antverpy v roku 2010, Ford Genk v roku 2014 a Audi Brusel v roku 2025. Vždy sa opakoval podobný vzorec: nadnárodný vlastník poukázal na vysoké náklady práce, vláda sa pokúsila zasiahnuť a výroba sa napokon aj tak presunula inde. Ročná produkcia áut v Belgicku klesla z viac než milióna vozidiel na približne 300 000 dnes.

Závod v Gente zamestnáva 6 500 ľudí a pri kapacite 300 000 áut ročne vyrába 212 000 vozidiel. Využitie na úrovni 71 % oslabuje jeho vyjednávaciu pozíciu. Dodávateľský reťazec sa už začína lámať. Plasman, dodávateľ nárazníkov s približne 350 pracovníkmi, z ktorých polovica pracuje priamo pre Volvo, oznámil, že do októbra 2026 skončí. Zamestnanci 2. júna štrajkovali a Volvo muselo poslať asi 4 000 ľudí domov na dočasnú nezamestnanosť.

Ako je pomoc zabalená

Flámska dotácia sa delí na 80 miliónov EUR na inovácie a batériové technológie, 30 miliónov EUR na energetickú efektívnosť a 9 miliónov EUR na rekvalifikáciu pracovníkov. Flámsky ministerský predseda Matthias Diependaele hovorí, že nejde o „bianko šek“. Konkrétne podmienky týkajúce sa zamestnanosti však zatiaľ zverejnené nie sú.

Na formulácii záleží, pretože pravidlá EÚ o štátnej pomoci neobsahujú mechanizmus, ktorý by vedel zabrániť zatvoreniu závodu. Keby sa peniaze otvorene označili za záchranu, spustili by sa oveľa prísnejšie požiadavky. Pomoc je preto postavená ako zelená investícia. Keď Flámsko dotáciu oficiálne oznámi Komisii, rozhodovať sa bude aj o tom, či peniaze skutočne menia plány Geely, alebo len platia za rozhodnutia, ktoré už firma prijala.

Košický závod získal súhlas Komisie v apríli 2024 podľa pravidiel regionálnej pomoci pre menej rozvinuté oblasti. Popri verejných peniazoch má Volvo investovať 1,2 miliardy EUR vlastného kapitálu. Závod už má nainštalovaných 600 robotov a vyrobil viac než 100 skúšobných karosérií. Plná výroba má dosiahnuť 250 000 áut ročne.

Presun výroby stojí na dvoch veciach: mzdách a technológii. Priemerná ročná mzda v Belgicku je okolo 59 600 EUR, na Slovensku približne 20 300 EUR. Košice budú zároveň používať megacasting, teda techniku, pri ktorej sa veľké hliníkové časti odlievajú ako jeden diel namiesto zvárania stoviek komponentov. Staršia výrobná linka v Gente to neumožňuje.

Kto získava, kto stráca a čo ešte zostáva otvorené

Komisia schválila 267 miliónov EUR pre Košice s tým, že tam vznikne 3 300 pracovných miest. Belgicko teraz musí tú istú Komisiu požiadať o 119 miliónov EUR na ochranu 6 500 miest, ktoré čiastočne ohrozuje aj investícia v Košiciach. Regulátor je rovnaký, konečný vlastník tiež, no právne rámce sa používajú na opačné strany toho istého výrobného presunu.

Volvo Cars nedokáže naplniť oba závody. Firma v roku 2025 vykázala prevádzkový zisk iba 0,3 miliardy švédskych korún, čo bol medziročný pokles o 99 %. Predseda Geely Li Shufu oznámil, že skupina prestane stavať nové továrne, pretože podľa neho má automobilový priemysel „vážnu globálnu nadkapacitu“. Európske automobilky celkovo fungujú približne na 55 % kapacity.

Dva z troch elektrických modelov z Gentu, EX40 a EC40, sa do Košíc presunú bez ohľadu na flámsku dotáciu. V roku 2025 išlo o približne 42 000 vozidiel. V Gente zostáva model EX30, ktorý sa do Belgicka dostal najmä preto, aby sa Volvo vyhlo clám EÚ na elektromobily vyrábané v Číne. Ak by sa clá v obchodných rokovaniach zmiernili, aj tento dôvod zoslabne.

Ako povedal Marc Staelens z odborov ABVV-Metaal: „Každý model musí byť lacnejší. Ak to nefunguje, presunú výrobu do krajín s nízkymi mzdami.“ Flámskych 119 miliónov EUR nezatvára mzdový rozdiel, neinštaluje chýbajúcu technológiu a nezapĺňa prázdne miesta na montážnej linke. Kupuje čas. O tom, či tento čas bude mať hodnotu, rozhodne problém nadkapacity v Geely.