Fosílne emisie klesnú, CO₂ dosiahne rekord

Emisie CO₂ z fosílnych palív majú v roku 2026 mierne klesnúť, no celkové emisie spôsobené ľudskou činnosťou zrejme dosiahnu nové maximum (predbežná verzia Global Carbon Budget). Nie je v tom rozpor: celkový súčet zahŕňa aj emisie zo zmien vo využívaní pôdy a tento zdroj má podľa odhadu narásť. Obe zmeny sú malé a ani jedna zatiaľ nepotvrdzuje dlhodobý trend.

Ľudské emisie CO₂ si možno predstaviť ako účet platený z dvoch zdrojov. Fosílny účet zahŕňa uhlie, ropu, plyn a výrobu cementu. Pôdny účet zachytáva uhlík, ktorý sa uvoľní pri klčovaní a poškodzovaní lesov, ťažbe dreva či odvodňovaní a vypaľovaní rašelinísk. Odpočíta sa z neho uhlík, ktorý z ovzdušia pohltia obnovujúce sa lesy.

V tomto roku majú emisie z fosílneho účtu klesnúť o 0,4 percenta, teda približne o 0,15 miliardy ton, na 38,2 miliardy ton CO₂ (predbežná verzia Global Carbon Budget). Podľa Global Carbon Project by išlo o prvý medziročný pokles emisií z fosílnych palív od pandemického roku 2020. Emisie zo zmien vo využívaní pôdy majú, naopak, vzrásť z približne 4,4 na 5,1 miliardy ton. Celkový súčet tak stúpne z 42,8 na rekordných 43,3 miliardy ton v strednom odhade (predbežná verzia Global Carbon Budget).

Odhady pochádzajú z Global Carbon Budget, každoročného prehľadu o tom, odkiaľ ľudské emisie CO₂ prichádzajú a kam sa uhlík presúva. Tohtoročné vydanie je zatiaľ predbežné, takže ho ešte preverujú ďalší vedci. Súvisiaca analýza už odborným hodnotením prešla a vyšla v časopise Nature Climate Change.

Prečo sa emisie z pôdy odhadujú ťažšie

Fosílne emisie sa dajú počítať podobne ako spotreba elektriny z odpočtu merača. Vedci vychádzajú zo štátnych štatistík o palivách a cemente, ktoré zachytávajú, čo sa predalo a spálilo. Pri pôde takýto merač neexistuje. Vedci preto pomocou počítačových modelov odhadujú, koľko uhlíka rastliny a pôda ukladajú a koľko ho strácajú. Je to podobné, ako odhadovať hmotnosť lesa zo snímok z výšky a údajov o jeho raste.

Rašelina ukazuje, prečo je tento výpočet zložitý. Vzniká z čiastočne rozloženej rastlinnej hmoty, ktorá sa hromadí v mokrej pôde, akoby sa kompost nikdy celkom nerozložil. Zadržiava preto veľa uhlíka. Keď vyschne alebo zhorí, uhlík unikne. Zistiť, koľko ho uniklo za jediný rok, je oveľa ťažšie než spočítať barely ropy.

Rekord v medziach neistoty

Rozdiel vidno v intervaloch neistoty, teda v rozpätí, v ktorom sa podľa odhadu pravdepodobne nachádza skutočná hodnota. Pri fosílnych emisiách sa prognóza pohybuje od poklesu o 1,5 percenta po nárast o 0,6 percenta (predbežná verzia Global Carbon Budget). Nie je teda isté ani to, ktorým smerom sa emisie z fosílnych palív zmenia.

Pri emisiách z pôdy je neistota ešte väčšia. Samotný odhad za rok 2025 má rozpätie ±2,6 miliardy ton, čo je omnoho viac než očakávaný nárast približne o 0,7 miliardy ton v tomto roku (predbežná verzia Global Carbon Budget). Vedci z CICERO, ktorí sa na príprave rozpočtu podieľali, upozorňujú, že pre takúto neistotu nemožno malému nárastu celkových emisií pripisovať veľký význam.

Treba rozlišovať aj medzi dvoma podobnými údajmi. Tieto čísla vyjadrujú emisie, teda množstvo CO₂, ktoré ľudstvo vypustí za rok. Množstvo CO₂, ktoré sa napokon nahromadí v ovzduší, je iný údaj: časť ročných emisií pohltí pevnina a oceány a Global Carbon Budget tieto prirodzené pohlcovače sleduje osobitne. Rekordné emisie ukazujú, aký tlak ľudstvo na klímu vyvíja. Odozva atmosféry závisí aj od toho, koľko uhlíka príroda v danom roku pohltí.

Práve emisie ľudstva sa započítavajú do limitu stanoveného na obmedzenie otepľovania. Podľa odhadu Global Carbon Project zostáva približne 150 miliárd ton CO₂, ak sa má oteplenie udržať pod hranicou 1,5 °C. Pri dnešnom tempe by sa tento objem minul za menej než štyri roky (ICOS). Tohtoročná prognóza ukazuje, ako môže mierny pokles fosílnych emisií sprevádzať rast celkových emisií. Zatiaľ ani jedna zmena nepotvrdzuje trvalý trend; či pokles fosílnych emisií vydrží, ukáže až ďalší ročný prehľad.