Štyri štáty rozdielne preverujú Ukrajincov

Od 5. augusta musia Ukrajinci pri žiadosti o nové povolenie na dočasnú ochranu v EÚ preukázať, že si splnili povinnosti vyplývajúce z ukrajinských predpisov o vojenskej službe. Táto podmienka sa netýka miliónov ľudí, ktorí už ochranu majú. Pravidlá EÚ však neurčili podrobnosti, a tak jednotlivé krajiny preverujú rozdielne vekové skupiny a uznávajú rôzne doklady. O tom, aký dôkaz bude stačiť, preto rozhoduje krajina, v ktorej človek podá žiadosť.

Čo EÚ rozhodla a čo ponechala otvorené

Rada EÚ, v ktorej vlády členských štátov určujú spoločnú politiku, prijala 30. júla rozhodnutie 2026/1912. Dočasnú ochranu predĺžila do marca 2028 a zároveň k nej pridala podmienku splnenia vojenských povinností. Opatrenie navrhla Európska komisia, Európsky parlament pri jeho prijímaní nemal legislatívnu úlohu. Uplatňovanie pravidla je teraz na vnútroštátnych migračných úradoch.

Žiadatelia majú podľa rozhodnutia preukázať splnenie ukrajinských vojenských povinností, „ak sa na nich vzťahujú“. Text neurčuje pohlavie ani vek a nepredpisuje konkrétny doklad. Výnimku má každý, kto bol pred 31. júlom nepretržite chránený v tom istom členskom štáte. Týka sa to veľkej väčšiny ukrajinských mužov v Európe: Eurostat evidoval celkovo 4,43 milióna ľudí s dočasnou ochranou.

Pri presťahovaní do iného členského štátu sa však nové preverovanie môže týkať aj človeka, ktorý už dočasnú ochranu mal. Výnimka je totiž viazaná na nepretržitý pobyt v jednej krajine.

Česko a Švédsko: rovnaké pravidlo, rozdielne kontroly

Česko začalo 5. augusta preverovať žiadateľov vo veku od 18 do 60 rokov (české IPC/OAMP). Praha zaviedla najprísnejšiu zo zverejnených kontrol: úrady požadujú vytlačený záznam z ukrajinského systému vojenskej evidencie Reserv+ a zároveň živý digitálny profil žiadateľa, aby ich mohli porovnať. Začiatkom septembra minister vnútra Lubomír Metnar uviedol, že podiel prichádzajúcich žiadateľov vo vojenskom veku prudko klesol (Novinky).

Švédsko preveruje mužov vo veku od 23 do 65 rokov. Jeho migračný úrad uznáva širší okruh dokladov vrátane výstupnej pečiatky v cestovnom pase, ktorá nesmie byť staršia ako 90 dní (Migrationsverket). Prečo úrad stanovil hornú hranicu práve na 65 rokov, z jeho usmernenia nie je zrejmé.

Nemecko a Poľsko: bez verejne dostupných pokynov

Nemecké povolenia na pobyt pre Ukrajincov vychádzajú zo záväzného rozhodnutia EÚ, no verejnosť zatiaľ nemá k dispozícii žiadny spolkový pokyn, ktorý by určoval vekové hranice alebo požadované doklady (§ 24 zákona o pobyte). Ani poľské registračné pokyny nespomínajú vojenskú evidenciu či novú podmienku (gov.pl). Interné usmernenia môžu existovať, žiadatelia v dvoch z najväčších hostiteľských krajín Európy však nemajú možnosť vopred zistiť, aké doklady od nich úrady budú žiadať (Eurostat).

Samostatný a prísnejší dánsky zákon

Dánsko má na základe zmluvnej výnimky osobitné postavenie mimo azylového rámca EÚ, preto sa naň rozhodnutie Rady nevzťahuje. Kodaň prijala vlastný zákon, ktorý platí od 3. septembra a týka sa mužov vo veku od 23 do 59 rokov (Berlingske). V jednom ohľade ide ďalej než pravidlá EÚ: dánske úrady môžu odobrať aj povolenia vydané na základe žiadostí podaných od 25. júna, hoci ich schválili ešte pred účinnosťou zákona. Združenia samospráv a organizácie občianskej spoločnosti upozornili, že takéto spätné uplatňovanie môže viesť k rozdeľovaniu rodín (KL).

Počet dotknutých ľudí stále nepoznáme

Údaje o zamietnutých žiadostiach po auguste za celú EÚ neexistujú. České úrady hovoria o desiatkach prípadov denne, zatiaľ čo švédske, nemecké a poľské migračné úrady preverované pre tento článok nijaké počty zamietnutí nezverejnili. Keďže sa podmienka vzťahuje iba na nové povolenia, stretáva sa s ňou len časť ľudí z celkovej chránenej populácie. Ani šesť týždňov po zavedení pravidla nevieme, aká veľká táto skupina je a koľko žiadateľov úrady odmietli.

Právny základ zatiaľ súd nepreskúmal

Odborník na právo EÚ Steve Peers, ktorý na problém upozornil ako prvý, tvrdí, že právomoc Rady predĺžiť dočasnú ochranu jej nemusí umožňovať zúžiť okruh ľudí, ktorí na ňu majú nárok. Dôvodmi na vylúčenie podľa samotnej smernice o dočasnej ochrane sú závažná trestná činnosť a bezpečnostné hrozby, nie nesplnenie vojenských povinností voči cudziemu štátu (smernica 2001/55). Rada zastáva názor, že právomoc predĺžiť ochranu zahŕňa aj možnosť aktualizovať jej podmienky. Súd túto otázku zatiaľ neposudzoval. Odmietnutý žiadateľ by musel rozhodnutie najprv napadnúť pred vnútroštátnym súdom, ktorý by potom mohol požiadať Súdny dvor EÚ o preskúmanie.

Kým chýbajú úplné údaje o zamietnutých žiadostiach, opatrenie vedie k nerovnako prísnym kontrolám v jednotlivých krajinách. Zároveň zatiaľ nie je doložené, že pomáha Ukrajine mobilizovať ďalších vojakov.