Sever NATO pritlačil Wanga pre Rusko

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I začiatkom júla navštívil Dánsko, Švédsko, Fínsko a Nórsko. Do Švédska prišiel prvýkrát po 22 rokoch. Peking cestu rámcoval ako rozhovory o partnerstve a voľnom obchode. Severské vlády však počas návštevy posunuli dopredu inú tému: vzťah Číny s Ruskom je európsky bezpečnostný problém a obchodná agenda ho neprekryje.

Ešte pred niekoľkými rokmi by Wanga čakala iná atmosféra. Fínsko a Švédsko boli mimo vojenských aliancií, s Pekingom riešili obchod a bezpečnostné otázky držali bokom. Dánsko a Nórsko, hoci patria k zakladajúcim členom NATO, postupovali podobne. Zmenilo sa to po tom, čo Fínsko vstúpilo do NATO v roku 2023 a Švédsko v roku 2024. Wang tak prišiel do štyroch spojeneckých krajín, ktoré svoju bezpečnosť stavajú na odstrašení Ruska, teda tej istej krajiny, ktorú Západ obviňuje z prijímania čínskej vojenskej podpory.

Fínsko nastavilo hranicu

Najostrejší tón zvolilo Fínsko. Ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová postavila ruskú vojnu a európsku bezpečnosť do centra rokovaní s Wangom (fínska vláda). Verejne povedala, že podpora Ruska ohrozuje európsku bezpečnosť, a vyjadrila poľutovanie nad prehlbujúcou sa spoluprácou medzi Čínou a Ruskom (Yle). Fínsko má s Ruskom 1 340 kilometrov dlhú hranicu a svoju zahraničnú politiku stavia na ochrane nezávislosti a územnej celistvosti (fínske ministerstvo zahraničných vecí). Valtonenová nehovorila ako opatrná sprostredkovateľka, ale ako ministerka krajiny na východnom okraji NATO.

Dánsko povedalo v jadre to isté, len v obchodnejšom jazyku. Minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen vyhlásil, že ho čínska podpora ruskej vojny „hlboko znepokojuje“, zároveň však uznal význam Číny pre dánske firmy (Politiken). Wang od Kodane žiadal, aby zohrala „konštruktívnu úlohu“ vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou. Čínske tvrdenie, že Løkke ocenil bilaterálnu obchodnú spoluprácu, však dánska strana nepotvrdila (BT). Vo Švédsku ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová označila Ukrajinu za kľúčovú tému a otvorila aj prípad zadržiavaného švédskeho vydavateľa Gui Minhaia.

Čo Wang získal a čo nie

Celá cesta sa odohrávala v čase, keď Berlín riešil ešte tvrdšie obvinenia. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo čínskeho veľvyslanca pre správy, podľa ktorých ruskí vojaci absolvovali výcvik v čínskych vojenských zariadeniach. Reuters sa odvolával na interné ruské vojenské dokumenty, Welt na európske spravodajské služby (t-online, n-tv). Úplný verejný dôkazový reťazec zatiaľ neexistuje a Peking obvinenia odmieta. Samotné podozrenie však európskym vládam sťažuje predstierať, že Čína je len obchodný partner.

Wang svoju cestu prezentoval ako diplomatické otvorenie. Čína uviedla, že prišiel na pozvanie severských ministrov zahraničných vecí. Peking pritom používa jazyk partnerstva, voľného obchodu a hlbšej spolupráce. Tento slovník má oslabiť európsku agendu „znižovania rizík“, teda snahu obmedziť kritické závislosti od Číny bez úplného prerušenia obchodných väzieb.

Vlastný kanál EÚ s Pekingom zostáva otvorený. Brusel a Peking koncom júna spustili obchodné konzultácie na ministerskej úrovni s októbrovým termínom na výsledky (EUnews). Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová varovala, že EÚ zakročí, ak Peking dovtedy neukáže konkrétny pokrok v obchodnej reciprocite (Euronews). EÚ od roku 2019 označuje Čínu naraz za partnera na spoluprácu, hospodárskeho konkurenta a systémového rivala (Európska komisia).

Národné vlády samy neurčujú obchodnú politiku EÚ. Vytvárajú však politickú atmosféru v Európskej rade, kde lídri členských štátov určujú smer Únie. Týždeň, počas ktorého severské vlády verejne spájali Čínu s Ruskom, túto atmosféru pred októbrovým termínom sprísňuje.

Wangova cesta nepriniesla konkrétny výsledok: žiadnu dohodu o Ukrajine, žiadny obchodný ústupok, žiadny nový plán sankcií. Získal prístup. Severské krajiny nechali diplomatický kanál otvorený, ale dali jasne najavo, že každá teplejšia debata s Pekingom bude mať ruskú cenu.