Francúzsko mrazí platby pre dlh

Francúzsko dlhuje 3 536,1 mld. EUR (INSEE). Jeho ročný schodok, teda rozdiel medzi výdavkami štátu a jeho príjmami, zostáva nad 5 % HDP (MMF). Brusel preto vlani voči Parížu otvoril postup pri nadmernom deficite, formálny mechanizmus, ktorý od krajiny vyžaduje dôveryhodný plán na zosúladenie výdavkov s príjmami (Rada EÚ). Politický spor sa už nevedie o tom, či sa Francúzsko prispôsobí. Vedie sa o to, kto zaplatí účet.

Brusel už sleduje rast výdavkov

Pravidlá EÚ vyžadujú, aby členské štáty držali schodok pod 3 % HDP a dlh pod 60 % HDP (Rada EÚ). Francúzsko porušuje obe hranice. Podľa MMF musí Paríž do roku 2029 každý rok sprísniť rozpočtovú politiku približne o 0,8 percentuálneho bodu HDP (MMF).

Spôsob, akým Brusel tento tlak uplatňuje, sa zmenil. Po reforme fiškálnych pravidiel EÚ je kľúčové tempo rastu vládnych výdavkov očistené o úroky z dlhu, programy financované z rozpočtu EÚ a cyklické náklady nezamestnanosti (Európska komisia). Brusel Parížu nehovorí, ktoré dávky má skresať. Nastavuje však rýchlostný limit pre rast výdavkov a francúzska vláda musí rozhodnúť, čo zostane zachované a čo sa zmrazí.

Zmrazenie znižuje kúpnu silu

V tejto logike sa do francúzskej politiky dostáva pojem „année blanche“. Znamená rok, v ktorom platby bežne zvyšované podľa inflácie zostanú na rovnakej úrovni. Terčom sa tak stávajú dôchodky, sociálne dávky, zdravotné náhrady aj daňové pásma, teda všetko, čo je naviazané na rast cien.

Mechanizmus je jednoduchý. Ak má niekto mesačný dôchodok 1 000 € a inflácia dosiahne 3 %, dôchodok by pri indexácii stúpol na 1 030 €. Ak zostane na 1 000 €, štát ušetrí 30 € mesačne na jednej osobe. Pri miliónoch poberateľov z toho vzniká veľká rozpočtová úspora bez toho, aby vláda oznámila „škrt“. Ekonomický výskumný inštitút Rexecode vypočítal, že opakované zmrazenia by mohli dostať Francúzsko do roku 2030 pod trojpercentnú hranicu schodku (Le Figaro).

Schodok sa zlepší preto, že ľudia dostanú v reálnej hodnote menej, než očakávali. Dôchodcovia prídu o časť kúpnej sily. Zamestnanci, ktorým rastú mzdy, no daňové pásma zostanú zmrazené, sa posunú do vyšších pásiem a zaplatia viac. Navonok ide o administratívnu úpravu. Ekonomicky ide o stratu príjmu.

Účet za zdravotníctvo sa presúva, nemizne

Najkonkrétnejší krok zatiaľ prichádza v zdravotníctve. Vláda poslala návrhy vyhlášok do CNAM, francúzskej národnej zdravotnej poisťovne, a znižuje v nich mieru úhrad pri niektorých liekoch, zubnej starostlivosti, zdravotníckych pomôckach a preprave pacientov (Le Monde). Think-tank IFRAP, ktorý sa venuje rozpočtovej politike, odhaduje zdravotnícky balík na rok 2027 na 2,15 mld. EUR (IFRAP).

Premiér Sébastien Lecornu pri vysvetľovaní opatrení používa konkrétne prahy: ľudí, ktorí si kupujú viac než 50 balení liekov alebo chodia k lekárovi viac než 24-krát ročne (TF1 Info). Tieto čísla sú skôr politickým rámovaním než zverejnenými podmienkami nároku. Návrhy poslané do CNAM sa týkajú miery úhrad, nie stropov pre pacientov.

Náklad sa však nestratí. Doplnkové zdravotné poisťovne, teda súkromné plány, ktoré doplácajú to, čo nehradí štát, upozorňujú, že približne 1,5 mld. EUR sa presunie na ne a následne cez vyššie poistné na zamestnancov, dôchodcov a zamestnávateľov (Le Memento). Schodok štátu klesne. Výdavky domácností na zdravie stúpnu.

Úroky z dlhu požierajú rozpočet

Len obsluha francúzskeho dlhu dosiahne v roku 2026 59,3 mld. EUR (AFT). BNP Paribas odhaduje, že ak náklady na požičiavanie zostanú zvýšené, úroky pohltia približne 60 % plánovaného nárastu výdavkov v roku 2027 (BNP Paribas). Sú to peniaze, za ktoré nevzniknú nové nemocnice, učitelia ani dávky. Platia sa nimi minulé pôžičky.

Nemecké finančné médiá už označujú Francúzsko za riziko pre eurozónu. Rozdiel medzi francúzskymi a nemeckými výnosmi sa rozšíril približne na 80 bázických bodov, teda 0,8 percentuálneho bodu, a investori dnes pristupujú k francúzskemu dlhu takmer rovnako opatrne ako k talianskemu (Handelsblatt, FAZ). Pri krajine, ktorú trhy dlho brali ako bezpečné jadro eurozóny, je to významný posun: vyššie náklady na požičiavanie spätne zvyšujú schodok, ktorý sa Paríž už teraz snaží znížiť.

Ako sme písali minulý týždeň, MMF Parížu odkázal, že jeho konsolidačné plány nestačia. Zdravotnícky balík je prvou konkrétnou odpoveďou vlády. Úspora 2,15 mld. EUR je však len zlomkom schodku nad 5 % HDP. Lecornuova vláda pomenovala prvý diel. Domácnosti a firmy, ktoré ponesú oveľa väčší zvyšok, zatiaľ nepomenovala.