Francúzsko a Nemecko rušia spoločnú stíhačku

Koniec FCAS/SCAF necháva Európe väčší problém než len chýbajúcu stíhačku. Projekt mal spojiť pilotovanú stíhačku novej generácie s dronmi a spoločným bojovým cloudom, teda digitálnym nervovým systémom budúcej vzdušnej sily (The Guardian, The Straits Times). Zlyhal preto, že Francúzsko a Nemecko sa nikdy nedohodli, kto bude kontrolovať technológiu v jeho strede.

Spor bol o kontrolu

Paríž, Berlín a Madrid sa zhodli na základnej potrebe: Európa chcela budúci systém vzdušného boja, ktorý prepojí lietadlá, senzory, drony a dáta. Spor sa začal vo chvíli, keď sa politická ambícia mala premeniť na technické rozhodovanie, patentové práva, exportnú voľnosť a vojenskú doktrínu.

Program rozdelil prácu medzi vlády a priemyselné „piliere“. Dassault viedol vývoj stíhačky, Airbus mal veľkú časť úloh pri bezpilotných nosičoch a bojovom cloude, Španielsko vstúpilo cez Indru a ďalšie firmy (The Aviationist). Na papieri to vyzeralo vyvážene, až kým sa ukázalo, že práve stíhačka je osou celého systému.

Dassault a Airbus sa potom dostali do sporu o to, kto bude určovať konštrukciu stíhačky novej generácie, jej dizajn, rozdelenie práce a duševné vlastníctvo (Le Figaro, Avio Space). Keď sa tento spor zabetónoval, politická štruktúra projektu nemala arbitra, ktorý by dokázal vynútiť dohodu.

Francúzska pozícia má jasnú strategickú logiku. Bojové letectvo súvisí s jadrovým odstrašením, operáciami z lietadlových lodí, vývozom zbraní aj prežitím Dassaultu ako firmy schopnej navrhovať celé lietadlá. Aj nemecký postoj má váhu. Ak má Berlín platiť veľkú časť európskeho prezbrojenia, nemecký priemysel nebude chcieť zostať v podradnej úlohe vo francúzsky vedenom projekte.

Brusel vie spoluprácu financovať, nie riadiť

Európsky obranný fond môže podporovať výskum a vývoj, no nerozhoduje o tom, kto vlastní architektúru stíhačky ani kto kontroluje jej export (nariadenie EÚ). Európska komisia môže cez svoju obrannú agendu tlačiť na spoločné obstarávanie a pripravenosť priemyslu, ale nedokáže zmeniť Dassault a Airbus na jednu líniu velenia (obranná agenda Komisie).

Rovnaký limit platí pre EDIP, navrhovaný Európsky program obranného priemyslu. Jeho cieľom je posilniť európsku výrobnú základňu v obrane a podporiť spoločné nákupy, nie rozdeľovať patenty FCAS alebo menovať nadnárodného hlavného dodávateľa (návrh EDIP). Dohoda Európskeho parlamentu o obrannej pripravenosti môže zrýchliť povoľovanie a obstarávanie, no jadro technickej autority stále necháva štátom a firmám (Európsky parlament).

Pre európsku obrannú integráciu je to podstatná lekcia. Peniaze EÚ vedia odmeniť spoluprácu a znížiť trenie. Nevedia však vymazať suverénne otázky ukryté v strategickom lietadle: kto ho navrhne, kto ho bude predávať, kto prijme oneskorenia a čie letectvo dostane prednosť.

Páky sa presúvajú inam

Francúzsko si teraz môže lepšie chrániť konštrukčnú autoritu Dassaultu aj slobodu pri vývoze, ale národnejšia cesta zvýši tlak na francúzsky rozpočet. Paríž zároveň zostane pred operačnými problémami, ktoré už francúzske debaty o vzdušnej sile pomenovali: stealth technológie, potláčanie nepriateľskej protivzdušnej obrany a dostatočný počet lietadiel pre vojnu vysokej intenzity (Ifri).

Nemecko získava skôr možnosti než hotové lietadlo. Airbus a nemeckí partneri predstavili Team Gen 6, alternatívu sústredenú okolo nemeckých leteckých, motorárskych, senzorových a raketových firiem (Deutschlandfunk). Berlín môže kúpiť aj viac F-35, hľadať napojenie na GCAP, teda britsko-taliansko-japonský Global Combat Air Programme, alebo podporiť európsku líniu vedenú Airbusom (ZEIT).

Taliansko a Leonardo majú teraz silnejší argument pre GCAP, pretože tento projekt pôsobí usporiadanejšie, zatiaľ čo FCAS zostáva nevyriešený. Edgewing, spoločný priemyselný nástroj GCAP, už existujúcim partnerom dáva spoločnú cestu pre návrh a vývoj (Leonardo, BAE Systems). Vstup Nemecka by projektu pridal váhu, no znovu by otvoril otázky rozdelenia práce a kontroly.

Východné krídlo NATO číta tento spor inak. Poľsko formálne prevzalo svoje prvé F-35 a veľkú časť obstarávania postavilo na systémoch, ktoré sa dajú rýchlo zapojiť do operácií NATO (Euronews Poland). Pre Varšavu a viacerých susedov má schopnosť, ktorá príde načas, väčšiu hodnotu než autonómia, ktorá uviazne.

Otvorenou otázkou zostáva, či Európa dokáže zachrániť aspoň vrstvy okolo stroskotanej stíhačky. Nový francúzsko-nemecký projekt dát pre protivzdušnú obranu naznačuje, že Paríž a Berlín sa môžu pokúsiť udržať časť spoločnej digitálnej architektúry (Global Banking & Finance). V nejakej podobe môže prežiť aj bojový cloud, hoci samotná stíhacia vetva zlyhala (Onet).

FCAS sa rozpadol preto, že Európa naložila na projekt politickú symboliku skôr, než sa Francúzsko a Nemecko dohodli na pravidlách vlastníctva. Ďalší vlajkový projekt narazí na rovnaký test. Od francúzsko-nemeckej odpovede bude závisieť, či európska obranná integrácia bude stavať zbrane, alebo najmä financovať spory o to, kto ich smie viesť.