Francúzsky výnos predbehol Taliansko

Francúzsko si na desať rokov krátko požičiavalo drahšie než Taliansko, Grécko či Španielsko. Výnos jeho desaťročných štátnych dlhopisov, teda ročný výnos, ktorý investori požadujú za to, že Parížu požičajú peniaze na desať rokov, dosiahol 17. augusta približne 4,05 %. Bol to najvyšší údaj od roku 2009 (Boursorama/Reuters, LSE). Taliansky ekvivalent sa pohyboval okolo 4,0 %, grécky pri 3,88 % (Minkabu FX). Počas dlhovej krízy v eurozóne vyzeralo poradie presne opačne. Jeden deň obchodovania ešte neznamená trvalý obrat, ale trh už od Francúzska pýta vyššiu rizikovú prirážku než od krajín, ktoré kedysi považoval za podstatne rizikovejšie.

Globálna vlna s francúzskym podtónom

Dlhodobé náklady na požičiavanie rastú naprieč veľkými ekonomikami. Nemecký desaťročný výnos vystúpil na 15-ročné maximum, rástli aj sadzby v USA, Japonsku a Spojenom kráľovstve (Guardian). Časť francúzskych štyroch percent teda vysvetľuje všeobecný pohyb na trhoch.

Čistejší francúzsky signál ukazuje rozdiel medzi francúzskymi a nemeckými nákladmi na požičiavanie, pretože porovnáva dlhopisy s rovnakou splatnosťou. Tento spread sa z približne 74 až 79 bázických bodov koncom júla rozšíril 17. augusta na 84 bázických bodov, teda nad talianskych 77 bázických bodov (Boursorama/Reuters, France Epargne). Inak povedané, investori k celosvetovému rastu sadzieb pripočítavajú Francúzsku osobitnú prirážku.

Ako sa vyššie sadzby dostávajú do rozpočtu

Výnos na úrovni 4 % nezdraží cez noc celý francúzsky dlh vo výške 3 536 mld. EUR (INSEE, Eurostat). Väčšina existujúcich dlhopisov bola vydaná pri nižších sadzbách a drahšou sa stane až vtedy, keď dospeje a štát ju musí nahradiť novým dlhom. Priemerná splatnosť francúzskeho dlhu je približne osem rokov (AFT), čo prenos vyšších trhových sadzieb do rozpočtu spomaľuje.

Tlak je však už viditeľný. Francúzska štátna pokladnica odhadla úrokové platby na rok 2026 na 59,3 mld. EUR (AFT). V prvom štvrťroku boli náklady na obsluhu dlhu medziročne vyššie o 37 % (Le Monde). BNP Paribas odhadla, že ak výnosy zostanú zvýšené, dodatočné úroky môžu pohltiť približne 60 % plánovaného rastu výdavkov v roku 2027 (BNP Paribas). V rozpočte by tak zostalo menej peňazí na zdravotníctvo, školstvo, obranu alebo daňové úľavy.

Európska komisia očakáva, že francúzsky schodok v roku 2026 dosiahne 5,1 % HDP a dlh stúpne na 120,2 % HDP (European Commission). Medzinárodný menový fond vyzval na každoročné škrty v hodnote 0,8 % HDP až do roku 2029 (IMF). Premiér Sébastien Lecornu cieli na rok 2027 schodok okolo 4,9 % HDP (Le Monde), čo je stále ďaleko od sľúbených troch percent.

Kto vo Francúzsku príde o rozpočtový priestor

Jednou z ciest späť k trom percentám sú podľa Le Figaro opakované années blanches: roky, v ktorých sa štátne výdavky zmrazia v nominálnej hodnote, a preto pri inflácii reálne klesajú (Le Figaro). Ako prví to pocítia verejní zamestnanci, ktorých mzdy nebudú držať krok s cenami. Rovnaký mechanizmus zasiahne nemocnice, ktorých rozpočty si každý rok kúpia menej, aj príjemcov sociálnych dávok, ktorým sa podpora v reálnej hodnote potichu zmenší.

Tlak sa dostáva aj do súkromných peňaženiek. Doplnkové zdravotné poisťovne upozornili, že štát by na ne mohol presunúť náklady približne 1,5 mld. EUR, ktoré by sa potom premietli do vyšších odvodov či poistného pre členov (Le Memento). Na opačnej strane stoja investori do dlhopisov: štvorpercentný francúzsky štátny dlhopis je pre emitenta problém, ale pre kupujúceho znamená uzamknutý príjem (Milano Finanza).

Francúzsko v tom nie je samo. Belgicko tento rok čelí dodatočným nákladom na refinancovanie približne 1,5 mld. EUR (BRF) a Taliansko si stále požičiava blízko štyroch percent (Il Sole 24 Ore). Francúzska pozícia je však po novom nepríjemná preto, že trh ju už neberie ako bezpečný stred medzi Nemeckom a južnou Európou.

Európska centrálna banka má pre rozkolísané dlhopisové trhy nástroj: Transmission Protection Instrument, ktorý jej umožňuje cielene nakupovať štátne dlhopisy vybraných krajín (ECB). Najlepšie funguje vtedy, keď problémom krajiny je trhová panika, nie reakcia investorov na jej vlastnú fiškálnu politiku. Francúzsko je už v postupe pri nadmernom schodku, teda v procese, ktorý Brusel spúšťa pri prekročení hranice 3 % HDP (Council of the EU). O to ťažšie sa môže dovolávať záchrannej siete.

Fitch preskúma úverový rating Francúzska 28. augusta (France Epargne). Paríž svoje dlhopisy stále dokáže predať. Otázka je, akú veľkú časť najbližšieho rozpočtu pohltí splácanie včerajšieho dlhu.