Francúzske zmrazenie výdavkov nemá čísla

Premiér Sébastien Lecornu 14. septembra nariadil ministrom, aby v roku 2027 nezvyšovali nominálne výdavky štátu; výnimku dostala obrana. Vláda tým opätovne otvára lettres-plafonds, teda predbežné výdavkové stropy, podľa ktorých si jednotlivé ministerstvá pripravujú rozpočtové požiadavky. Zároveň dáva najavo, že ďalšie plánovanie už podriadi ozdravovaniu verejných financií (Le Monde). Politický odkaz je jasný, rozpočtové detaily však chýbajú. Z listu zatiaľ nemožno odvodiť nijaké zníženie schodku, pretože vláda nezverejnila celkovú sumu dotknutých výdavkov, východiskovú úroveň zmrazenia ani opatrenia, ktoré by musel schváliť parlament.

Pokyn na prípravu, nie rozpočet

Lettre-plafond je nástroj výkonnej moci, nie zákon. Francúzske rozpočtové riaditeľstvo ho opisuje ako jednu z etáp prípravy návrhu štátneho rozpočtu, ktorá predchádza parlamentnému schvaľovaniu (Budget Directorate). Samotný rozpočet musí parlament ešte prijať podľa francúzskeho organického zákona upravujúceho prípravu a schvaľovanie rozpočtových zákonov (LOLF). Vláda nezverejnila nové limity jednotlivých ministerstiev, súhrnnú sumu ani podpísanú prílohu. Pokyn hovorí o zmrazení, no neuvádza sumu ani základ, voči ktorému sa má počítať.

Táto medzera je podstatná, pretože pojem „výdavky štátu“ má vo Francúzsku užší význam, než by mnohí čitatelia čakali. Rozpočet ústrednej vlády zahŕňa mzdy na ministerstvách, verejné obstarávanie, investície a dotácie. Väčšina dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a rodinných dávok však patrí do samostatného rozpočtu sociálneho zabezpečenia, ktorý sa riadi vlastným organickým zákonom (LOFSS). Obce a regióny si zase schvaľujú vlastné rozpočty. Nominálne zmrazenie ministerských výdavkov tieto peniaze priamo neobmedzí, môže však preniesť tlak na nižšie úrovne: ak štátne príspevky samosprávam alebo prevody do sociálneho systému zaostanú za rastom cien, úspory napokon pocítia ich príjemcovia.

Úroky z dlhu nemožno znížiť príkazom ministerstvám, aby míňali menej. Agence France Trésor odhadla úrokové náklady štátu na rok 2026 na 59,3 mld. EUR (AFT). O tejto sume rozhodujú trhy, nie ministri.

Kto zaplatí za výdavkový strop

Ak sa inflácia udrží približne na súčasnej úrovni, nezmenený objem peňazí bude znamenať reálny pokles toho, čo si ministerstvá za svoje rozpočty môžu kúpiť. Súhrnný strop však neznamená, že všetky rezorty a programy čaká rovnaký zásah. Niektoré môžu čeliť hlbším škrtom, kým iným vláda potichu pridá. Bez rozpisu výdavkov podľa ministerstiev sa preto úspora v eurách vypočítať nedá.

Jedinou veľkou a verejne vyčíslenou úsporou zostáva návrh, aby dôchodcovia prispeli sumou 6 mld. EUR. Vláda zvažuje pomalšie zvyšovanie dôchodkov alebo zmenu ich daňového zvýhodnenia (LCP). Toto opatrenie patrí do rozpočtu sociálneho zabezpečenia, nie do zmrazenia ministerských výdavkov. Medzi 6 mld. EUR a približne 30 mld. EUR celkových rozpočtových opatrení, ktoré vláda pripravuje, tak naďalej zostávajú možnosti, nie prijaté rozhodnutia (To Brief).

Ak rozpočty na nákupy a transfery zaostávajú za cenami, náklady najskôr nesú dodávatelia, združenia závislé od dotácií a miestne služby. Približne 2,5 milióna zamestnancov francúzskej štátnej správy môže podľa rozhodnutí jednotlivých ministerstiev čeliť obmedzenému prijímaniu nových ľudí, pomalšiemu rastu platov alebo horším službám (DGAFP). Obrany sa zmrazenie netýka, no výnimka iba chráni jej rozpočet pred týmto obmedzením; ďalšie peniaze jej nezaručuje.

Čísla, ktoré zatiaľ nevychádzajú

Trhy na Lecornuove podrobnosti nečakajú. Rozdiel medzi francúzskymi a nemeckými nákladmi na financovanie, teda medzi úrokmi, za ktoré si obe vlády požičiavajú, dosiahol 10. septembra približne 94 bázických bodov (0,94 percentuálneho bodu), najviac od roku 2012 (Banque de France market data, Le Monde). Tento pohyb nastal ešte pred premiérovým listom a odráža širšie pochybnosti o dôveryhodnosti francúzskej rozpočtovej politiky, nie hodnotenie konkrétneho pokynu.

Podľa najnovšej prognózy Európskej komisie by bez nových opatrení dosiahol francúzsky schodok v roku 2027 5,7 % HDP a verejný dlh 120,2 % HDP (European Commission). Ani zlepšenie o celých 30 mld. EUR by schodok neznížilo na úroveň zodpovedajúcu pravidlám EÚ. Cour des comptes, francúzsky najvyšší kontrolný úrad, odhaduje, že na stabilizáciu dlhu by bol potrebný schodok okolo 2,8 % HDP (Cour des comptes). Rozdiel medzi 5,7 % a 2,8 % je veľký, no príliš rýchle škrty prinášajú ďalšie riziko. Keď INSEE na rok 2026 predpovedá rast iba o 0,4 % (INSEE), plošné úspory by znížili zdaniteľné príjmy, zisky aj spotrebu, a tým aj rozpočtové príjmy, ktoré majú pomôcť schodok uzavrieť.

Lecornuov pokyn reaguje na skutočný problém s dôveryhodnosťou francúzskych verejných financií. Obnoviť ju však môže až viacročný plán s vyčíslenými opatreniami, posúdený nezávislým rozpočtovým dohľadom a schválený parlamentom. V roztrieštenom Národnom zhromaždení môže byť každé opatrenie zablokované alebo oslabené. Kým vláda nezverejní východiskové čísla a konkrétne kroky, Francúzsko oznámilo iba smer, nie trasu ani cieľ.