Francúzsko refinancuje dlh za 340 mld. eur

Francúzsko plánuje v roku 2027 vydať strednodobé a dlhodobé dlhopisy za 340 mld. EUR. Francúzske médiá túto sumu označili za rekord (RFI). Veľká časť peňazí však pôjde na splatenie starších dlhopisov, nie na ďalšie zvýšenie štátneho dlhu. Mení sa cena financovania: Francúzsko za každý nový dlhopis platí viac a tieto vyššie náklady sa budú do dlhu premietať celé roky.

Prečo rekordná emisia neznamená rekordný nárast dlhu

Agentúra France Trésor (AFT), ktorá spravuje štátne pôžičky, vykazuje plán emisií po odpočítaní dlhopisov, ktoré predčasne odkúpi. Neodpočítava však tie, ktorým v danom roku uplynie splatnosť. Podľa agentúry Reuters sa cieľ oproti tomuto roku zvýši z 310 mld. EUR najmä preto, že splatnosť sa blíži dlhopisom vydaným počas pandémie (Reuters via Boursorama).

Ak štát vydá nový dlhopis, aby splatil ten, ktorému uplynula splatnosť, ide o refinancovanie dlhu. Emisia je veľká, samotný dlh sa však takmer nemení. Preto môže objem nových dlhopisov rásť aj v čase, keď vláda plánuje znižovať schodok.

Údaje o schodku ukazujú iba časť obrazu. Zahŕňajú celé francúzske verejné financie vrátane sociálneho zabezpečenia a miestnych samospráv, zatiaľ čo AFT vydáva dlhopisy len pre ústrednú vládu. Vláda premiéra Sébastiena Lecornua očakáva, že celkový schodok, teda rozdiel medzi výdavkami a príjmami, klesne z 5,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2026 na 5,0 % v roku 2027 (Les Echos Investir). Tieto čísla ukazujú smer, no neodhaľujú, aká časť plánu AFT znamená nový dlh. Zverejnené údaje túto otázku neobjasňujú.

Celkový dlh napriek tomu porastie: z približne 119,3 % HDP na odhadovaný rekord 121,7 % (Le Monde), ako sme už písali (To Brief). Začiatkom roka 2026 francúzsky Dvor audítorov, ktorý nezávisle kontroluje verejné financie, odhadol, že schodok by musel klesnúť približne na 2,8 % HDP, aby sa podiel dlhu na HDP prestal zvyšovať (Cour des comptes).

Investori kupujú francúzske dlhopisy, Francúzsko za ne platí viac

Investori tento mesiac kupovali francúzske dlhopisy, no Francúzsko za ne platilo viac. Na aukcii 3. septembra prevýšil dopyt po dlhopise so splatnosťou v roku 2036 ponuku 2,28-násobne. Výnos, ktorý investori požadovali, však stúpol na 4,23 % z augustových 3,90 % (Boursorama).

Veľká časť tohto nárastu zrejme súvisí s vývojom v celej eurozóne. Európska centrálna banka (ECB), ktorá určuje úrokové sadzby v eurozóne, 10. septembra zvýšila depozitnú sadzbu, od ktorej sa odvíjajú aj ďalšie náklady na úvery, na 2,50 % (ECB). Vyššie sadzby centrálnej banky zvyšujú náklady na financovanie pre všetky vlády.

Aj údaje ECB tento výklad podporujú. Jej bulletin z 24. septembra uvádza, že priemerný výnos desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne za sledované obdobie stúpol o 45 bázických bodov (stotín percentuálneho bodu), zatiaľ čo rozdiely medzi výnosmi jednotlivých krajín a Nemecka zostali zhruba nezmenené (ECB). Rozdiel medzi francúzskym a nemeckým výnosom sa teda v tomto období nezväčšil. Francúzsko však aj naďalej platí prirážku oproti Nemecku a nesie ju každý nový dlhopis.

Kto zaplatí a ako sa náklady prejavia

Francúzsky Senát v skorších správach odhadol, že priemerná splatnosť francúzskych dlhopisov presahuje osem rokov. V scenári, v ktorom by vyššie sadzby pretrvali, by úrokové náklady podľa neho stúpli približne o 3,2 mld. EUR v prvom roku a o 23,5 mld. EUR za päť rokov (French Senate, French Senate). Každý splatný dlhopis, ktorý štát nahradí novým pri dnešných výnosoch, trochu zvýši účet za úroky. Tieto prírastky sa postupne sčítajú.

Účet v najbližších rokoch ponesú daňovníci. Kupujúci nových francúzskych dlhopisov získajú vyššie výnosy. Držitelia starších dlhopisov s nižším výnosom naopak strácajú, pretože trhová cena ich dlhopisov klesá, keď nové prinášajú viac.

Rekordný objem emisií nadhodnocuje rýchlosť rastu francúzskeho dlhu, pretože veľká časť programu slúži na refinancovanie pôžičiek z čias pandémie. Aukcia ukazuje, že Francúzsko si stále dokáže požičiavať, no nové financovanie je drahšie. Úrokový účet tak bude postupne rásť, ako štát nahrádza starý dlh novým. Jedna aukcia neurčuje, ako sa výnosy budú vyvíjať ďalej: záležať bude na menovej politike ECB, širšom vývoji v eurozóne a na tom, či Lecornove navrhované úspory prejdú parlamentom (Public Sénat).