Francúzsky dlh zdražuje rozpočet

Výnos desaťročného francúzskeho štátneho dlhopisu, teda odmena, ktorú investori pri dnešnej trhovej cene žiadajú za držanie francúzskeho dlhu, sa minulý týždeň dostal na 4,05 %. Bolo to najviac od roku 2009 (Boursorama/Reuters, LSE). Vyšší výnos znamená, že vláda si požičiava drahšie. Účet nepríde naraz: rastie postupne, rok za rokom, keď starý lacný dlh dozrieva a štát ho nahrádza novým, drahším dlhom. Francúzsko preto dnes nebojuje o prístup na trh, ale o priestor v rozpočte.

Podobný tlak necíti iba Paríž. Dlhodobé náklady na požičiavanie sa zvýšili aj v Nemecku, Japonsku, Spojených štátoch a Británii (The Guardian). Francúzsky problém však vidno v spreade, teda v rozdiele medzi tým, koľko za požičiavanie platí Francúzsko a koľko Nemecko. Minulý týždeň bol tento rozdiel 84 až 86 bázických bodov, čiže 0,84 až 0,86 percentuálneho bodu (Boursorama/Reuters, QuiFinanza). Taliansky spread sa pohyboval približne na úrovni 78 až 82 bázických bodov (El Economista). Francúzsko tak dnes platí viac než krajina, ktorá pred desaťročím symbolizovala dlhovú krízu eurozóny.

Ako 4 % pomaly ukusujú z rozpočtu

Francúzsko má verejný dlh 3 536 mld. EUR (INSEE). Tento dlh sa nepreceňuje zo dňa na deň. Už vydané dlhopisy ďalej nesú pôvodné, nižšie úroky až do splatnosti. Tlak vzniká pri refinancovaní: keď staré dlhopisy dozrejú, francúzska dlhová agentúra AFT ich nahrádza novými emisiami za dnešné vyššie sadzby. Tento rok plánuje AFT vydať približne 310 mld. EUR v strednodobých a dlhodobých dlhopisoch; v roku 2019 to bolo menej než 210 mld. EUR (Le Figaro, AFT).

V účtoch sa tento mechanizmus už prejavuje. V prvom polroku 2026 zaplatilo Francúzsko na úrokoch 34,5 mld. EUR, čo bolo o 19 % viac než v rovnakom období pred rokom (Reuters Breakingviews). Vládne odhady hovoria o celoročných nákladoch 64,8 mld. EUR v roku 2026 a 74,2 mld. EUR v roku 2027; v roku 2019 to bolo 31,6 mld. EUR (Le Figaro). Úroky tak pri každom ďalšom eure súťažia s verejnými službami aj so znižovaním schodku.

Kto platí a kto inkasuje

Noví kupci francúzskych dlhopisov dostávajú vyšší výnos než v čase, keď si Francúzsko požičiavalo za 1 alebo 2 %. Z vyšších kupónov profitujú poisťovne, penzijné fondy aj sporitelia, ktorí hľadajú výnos. Pre existujúcich držiteľov dlhopisov platí opačná logika: keď výnosy rastú, trhová cena starších dlhopisov s nižším kupónom klesá (Notizie.it). Kým ich nepredajú, ide o účtovnú stratu. Banky a fondy, ktoré preceňujú portfóliá podľa trhu, ju však vidia priamo v súvahách (Il Messaggero).

Najzreteľnejšími porazenými sú budúci daňovníci a používatelia francúzskych verejných služieb. Medzinárodný menový fond tvrdí, že na stabilizáciu dlhu potrebuje Francúzsko štrukturálne sprísnenie rozpočtu približne o 0,8 % HDP ročne až do roku 2029 (IMF). Premiér Sébastien Lecornu cieli na schodok okolo 4,9 % HDP v roku 2027, zatiaľ čo európska trajektória žiada úroveň bližšie k 4,3 % (Le Monde). Tento rozdiel sa dá uzavrieť zmrazením výdavkov, zvýšením daní alebo kombináciou oboch.

Vlády v Ríme a Aténach medzitým získavajú politický argument. Talianski fact-checkeri však upozorňujú, že porovnanie vyznieva pre Taliansko lepšie aj preto, že prudko vzrástli nemecké výnosy, nielen preto, že sa zlepšila talianska pozícia (Pagella Politica).

Francúzsko si stále vie požičať. Problém je rozpočet.

Dňa 20. augusta predala AFT dlhopisy za 12,5 mld. EUR a dopyt pohodlne prevýšil ponuku (Les Echos Investir). Investori sú ochotní Francúzsku požičiavať. Len si za to pýtajú viac. Európska centrálna banka má nástroj na nákup dlhopisov, ktorý má brzdiť neopodstatnený tlak trhu, Transmission Protection Instrument. Jeho použitie však predpokladá, že daná krajina dodržiava fiškálne pravidlá EÚ. Francúzsko je od júla 2024 v postupe pri nadmernom deficite, čo aktiváciu takéhoto nástroja politicky aj právne sťažuje (ECB, European Commission).

Francúzsko teda stále dokáže predávať dlhopisy. Ťažšia skúška je politická: Paríž musí presadiť niekoľko rokov rozpočtového sprísňovania za sebou ešte pred prezidentskými voľbami v roku 2027, keď bude fiškálna disciplína ešte menej populárna.