Francúzsky schodok vystrašil MMF

Schodok vo výške 5,2 % HDP (MMF). Dlh 3,54 bil. EUR (Eurostat, INSEE). Desaťročné úročenie štátnych dlhopisov takmer 4 % (IG). Medzinárodný menový fond zverejnil 22. júla pravidelné hodnotenie francúzskej ekonomiky a jeho odkaz bol priamy: rozdiel medzi tým, čo štát míňa, a tým, čo vyberá, sa nezatvára (Bloomberg).

Podľa fondu dosiahne francúzsky schodok v roku 2026 úroveň 5,2 % HDP. To je viac než vládny cieľ 5 % a len nepatrne menej problematické než 5,1 % v roku 2025. Verejný dlh sa len v prvom štvrťroku zvýšil o 75,6 mld. EUR a dosiahol 117,6 % HDP. Pred dvoma rokmi bol tento pomer 112,6 %.

Francúzsko by takýto vývoj znášalo ľahšie, keby si stále požičiavalo lacno. Lenže náklady na financovanie štátu sa výrazne zvýšili.

Ako vyššie výnosy požierajú rozpočet

Výnos desaťročného francúzskeho štátneho dlhopisu, teda úrok, ktorý investori požadujú za desaťročné požičiavanie Parížu, sa pohybuje okolo 3,93 %. Spread voči Nemecku, čiže rozdiel medzi francúzskymi a nemeckými nákladmi na financovanie, sa rozšíril približne na 80 bázických bodov. Bázický bod je stotina percentuálneho bodu. Predtým bol rozdiel približne 60 bodov (FAZ). Investori dnes za pôžičky Francúzsku účtujú citeľne vyššiu cenu.

Tento nárast sa vracia priamo do rozpočtu. BNP Paribas odhadla, že ak náklady na požičiavanie zostanú na súčasnej úrovni, dodatočné úroky pohltia približne 60 % plánovaného zvýšenia výdavkov v rozpočte na rok 2027 (BNP Paribas). Z každých desiatich eur nových výdavkov, ktoré Francúzsko plánovalo na nemocnice, školy alebo obranu, by šesť eur išlo držiteľom dlhopisov.

Tlak priznáva aj vláda. Minister hospodárstva Roland Lescure označil cieľ znížiť schodok na 5 % za náročný; minister pre rozpočet David Amiel povedal, že okrem už prijatých núdzových úspor vo výške 6 mld. EUR bude potrebné nájsť ďalšie škrty za 3 mld. EUR (Euronext/Reuters). MMF odporúča ešte tvrdší postup: každý rok do roku 2029 prijať škrty alebo zvýšenie daní približne za 0,8 % HDP, očistené o vplyv ekonomického cyklu. Ekonómovia tomu hovoria štrukturálna úprava (MMF).

Keďže francúzska ekonomika má tento rok podľa prognózy rásť len o 0,6 % (Boursorama), splnenie takého cieľa by znamenalo zásah do služieb, na ktoré sa ľudia spoliehajú.

Prečo to sleduje eurozóna

Francúzsko je druhou najväčšou ekonomikou eurozóny. Vyššie francúzske náklady na financovanie automaticky nezdvihnú úroky v Madride alebo Ríme. Menia však spôsob, akým investori oceňujú riziko v celej menovej únii, a zužujú priestor Európskej centrálnej banky.

Európska centrálna banka, ktorá nastavuje menovú politiku pre 20 krajín eurozóny, si v roku 2022 vytvorila nástroj na zásah v prípade, že napätie na dlhopisových trhoch naruší prenos menovej politiky (ECB). Francúzske spready ho zatiaľ nespustili. Priestor ECB na znižovanie sadzieb sa však zmenšuje, keď sa zhoršuje fiškálna dôveryhodnosť veľkého členského štátu.

Od júla 2024 je Francúzsko v postupe pri nadmernom deficite, teda vo formálnom procese EÚ, ktorý sa spúšťa pri schodku nad 3 % HDP. Spolu s ním je v ňom ďalších šesť členských štátov (Rada EÚ). Najostrejšie vyznieva porovnanie s Talianskom. Francúzske a talianske náklady na financovanie sa približujú a taliansky minister hospodárstva Giancarlo Giorgetti očakáva, že Taliansko vystúpi z vlastného deficitného konania skôr než Francúzsko (Il Messaggero).

Pre krajinu, ktorá si dlho požičiavala bližšie k nemeckým než talianskym sadzbám, je to zrozumiteľný signál. Trhy začínajú francúzske fiškálne riziko hodnotiť inak.

Spor o to, kam škrty dopadnú, už má konkrétne kontúry: vyššie doplatky u lekára, nižšie preplácanie liekov a opatrenia, ktoré by presunuli časť nákladov na domácnosti s najväčšími zdravotnými potrebami (Le Figaro). Ekonóm Olivier Blanchard tvrdí, že stabilizácia francúzskeho dlhu si vyžaduje znížiť rozdiel medzi príjmami a výdavkami pred započítaním úrokov približne o 120 mld. EUR. Zároveň upozorňuje, že samotný francúzsky rozpočtový proces zvyšuje riziko dlhovej krízy (Le Monde).

Francúzsko dnes rokuje v rámci bežných fiškálnych pravidiel EÚ, nie o záchrannom programe. Problém má inde: trhy mu už za odklad účtujú vyššiu cenu. Každý ďalší štvrťrok bez korekcie zväčšuje schodok, zvyšuje úrokový účet a zužuje výber, kto ho zaplatí: pacienti cez vyššie zdravotné náklady, verejní zamestnanci cez stlačené rozpočty alebo budúci daňovníci cez väčší dlh.