Francúzsky rozpočet za €54bn nemá rozpis

Francúzsky premiér Sébastien Lecornu oznámil na rok 2027 „rozpočtové úsilie“ vo výške 54 mld. EUR, čo je takmer dvojnásobok oproti 30 mld. EUR, o ktorých jeho vláda hovorila ešte pred niekoľkými dňami (La Dépêche, To Brief). Samotné číslo naznačuje výraznú zmenu kurzu. Väčšina rozdielu však vyplýva z nového odhadu, aký veľký by bol schodok, keby vláda neurobila vôbec nič.

Revidovaný odhad, nie dvojnásobné škrty

Skorší plán v objeme 30 mld. EUR vychádzal z predpokladu, že schodok v roku 2027 bez nových opatrení dosiahne približne 5,7 % HDP. Európska komisia odhadovala podobný rozsah (Európska komisia). Vláda teraz tvrdí, že by prekročil 6,5 % (L'Union, La Dépêche). Posun o 0,8 percentuálneho bodu pri francúzskom HDP vo výške približne 3 bil. EUR (Eurostat) môže vysvetliť takmer celý nárast uvádzanej sumy. Vláda zatiaľ nezverejnila formálne prepojenie týchto čísel, matematika však sedí: rovnaký cieľ, horšia východisková pozícia.

Cieľom je schodok na úrovni 5 % HDP. Vláda tvrdí, že jej opatrenia by ho znížili na 4,8 %, no 6,4 mld. EUR dodatočných výdavkov na obranu výsledok opäť posunú na 5 % (Le Monde). Čistý fiškálny vplyv tak vychádza skôr na približne 48 mld. EUR, hoci tento odhad závisí od toho, či sú výdavky na obranu a úspory vykázané na rovnakej účtovnej báze.

Vládne prognózy pre rok 2027 počítajú s reálnym rastom 1 % a infláciou 1,8 % (Francúzske ministerstvo hospodárstva). Tieto predpoklady výrazne ovplyvňujú výsledok. Slabší rast by znížil daňové príjmy a zvýšil výdavky na sociálne dávky, čím by sa zväčšil rozdiel, ktorý má balík uzavrieť.

Dôchodky pod infláciou, firemné dane klesnú

Z doteraz zverejnených opatrení dopadnú najviditeľnejšie náklady na dôchodcov a štátnych zamestnancov. Dôchodky by sa zvyšovali pomalšie než ceny, čo by vláde ušetrilo menej ako 6 mld. EUR. Platový index vo verejnom sektore by zostal na súčasnej úrovni, úspora by bola približne 2 mld. EUR (La Dépêche). Ak inflácia dosiahne predpovedaných 1,8 %, zmrazenie indexu zníži kúpnu silu miezd, ktoré sa od neho odvíjajú.

Veľké firmy by naopak dostali daňovú úľavu. Dočasná prirážka k dani z príjmov právnických osôb teraz prináša približne 8 mld. EUR. Vláda ju chce ponechať v zníženej sadzbe, čo by prinieslo približne 5 mld. EUR (Le Monde). V účtovníctve vlády sa ponechanie 5 mld. EUR počíta ako úspora v porovnaní s tým, keby prirážka zanikla. V skutočnosti firmy zaplatia menej.

Toto sú zatiaľ vyčíslené položky. Väčšina z 54 mld. EUR ešte nemá konkrétny rozpis a zverejnené opatrenia sa prekrývajú so širšími stropmi na výdavky. HCFP, nezávislý francúzsky dohľad nad verejnými financiami, ktorý overuje vnútornú súdržnosť vládnych prognóz, mal tento týždeň dostať rozpočtové podklady. Jeho hodnotenie zatiaľ nie je verejné (HCFP, La Tribune).

Bez väčšiny niet záložného riešenia

Lecornu prisľúbil, že nepoužije článok 49.3 francúzskej ústavy, ktorý vláde umožňuje presadiť rozpočet bez hlasovania o jeho schválení, ak väčšina poslancov neodhlasuje vyslovenie nedôvery. Tento sľub má politickú, nie právnu váhu. Rozpočet preto bude musieť prejsť Národným zhromaždením, kde nemá väčšinu žiadna strana. Ľavicové strany odmietajú zmrazenie dôchodkov a platov. Národné združenie môže svoju toleranciu k vláde kedykoľvek stiahnuť. Tieto bloky sa nemusia zhodnúť na alternatíve; stačí, ak budú hlasovať proti rovnakému textu.

Rozdiel medzi výnosmi francúzskych a nemeckých štátnych dlhopisov dosiahol v polovici septembra približne 96 bázických bodov (0,96 percentuálneho bodu), takmer najviac od roku 2012 (Banque de France). Taliansky rozdiel bol v rovnakom čase približne 88 až 89 bázických bodov (QuiFinanza). Francúzsko tak krátko platilo za nové úvery viac ako Taliansko, hoci Taliansko má vyšší pomer dlhu k HDP (Eurostat). Francúzsko má naďalej prístup na finančné trhy a priemerná splatnosť jeho dlhu presahuje osem rokov, takže vyššie úrokové sadzby sa do nákladov premietnu až s oneskorením (Agence France Trésor). Rastúci rozdiel je však v súlade s obavami investorov o stav francúzskych verejných financií aj s neistotou okolo rozpočtu v parlamente.

Francúzsko oznámilo cieľ vo výške 54 mld. EUR. Zatiaľ však nepredložilo overiteľný balík opatrení v tejto hodnote. O tom, či tento údaj obstojí, rozhodnú konkrétne návrhy zákonov a stanovisko HCFP.