Francúzska úspora €54bn zvýši dlh

Návrh francúzskeho rozpočtu na rok 2027 počíta s poklesom ročného schodku z 5,4 % na 5,0 % HDP. Verejný dlh by však vzrástol zo 119,3 % na rekordných 121,7 % (Les Echos Investir, Le Monde). Nižší schodok je stále schodok. Francúzsko bude dlh naďalej zvyšovať, len pomalšie. Hospodárstvo navyše nerastie dosť rýchlo na to, aby tento dlh pohltilo.

Prečo menšie požičiavanie stále znamená vyšší dlh

Pomer dlhu k HDP môže klesať aj vtedy, keď vláda ďalej požičiava, ak hospodárstvo rastie rýchlejšie než objem dlhu. Španielsko to ukázalo v júli: jeho celkový dlh vzrástol, no nominálny rast, ktorý zahŕňa aj rast cien, bol dosť silný na to, aby stlačil pomer dlhu pod 100 % HDP (Banco de España, El País).

Francúzsko čelí opačnej situácii. Cour des comptes, inštitúcia kontrolujúca verejné účty, vypočítal, že pri dlhu blízkom 119 % HDP by Francúzsko muselo znížiť schodok približne na 2,8 %, aby pomer dlhu prestal rásť (Cour des comptes). Vládny cieľ 5,0 % na rok 2027 je takmer dvojnásobkom tejto hranice.

Rozdiel zväčšujú aj úrokové náklady. Keď dozrievajú staré dlhopisy vydané pri nízkych sadzbách, Francúzsko ich nahrádza novými s vyšším úrokom. Podľa Tagesschau dosiahli výdavky na úroky v prvom polroku 2026 sumu 34,5 mld. EUR, čo je takmer o 20 % viac než rok predtým. Podľa Public Sénat vyššie náklady na obsluhu dlhu, teda platby veriteľom, pohltia približne 10 mld. EUR zo zlepšenia, ktoré vláda pre rok 2027 avizuje.

Prečo 54 mld. EUR neznamená škrty za 54 mld. EUR

Vláda tvrdí, že ušetrí 54 mld. EUR. Táto suma vyjadruje zlepšenie oproti scenáru, v ktorom by vláda neurobila nič a schodok by sa zvýšil približne na 6,5 % (European Commission). Ide o skutočné fiškálne úsilie, nie však o zoznam konkrétnych škrtov za 54 mld. EUR. Staršia verzia plánu hovorila približne o 30 mld. EUR. Hlavná suma narástla najmä preto, že sa zhoršil scenár bez zásahu vlády.

Vláda zatiaľ nezverejnila úplný rozpis, ktorý by jednotlivé opatrenia prepojil s celkovou úsporou 54 mld. EUR. Z doteraz známych položiek vyplýva, že náklady sa rozdelia nerovnomerne.

Dôchodcovia by čelili buď zmrazeniu dôchodkov, alebo zníženiu daňovej úľavy, čo by prinieslo približne 6 mld. EUR (LCP). Platy štátnych zamestnancov by sa zmrazili, čím by sa ušetrili približne 2 mld. EUR. Keďže ministerstvo financií, Bercy, očakáva v roku 2027 infláciu na úrovni 1,8 % (French Economy Ministry), zmrazenie bude v reálnom vyjadrení znamenať pokles platov.

Veľké firmy by naopak zaplatili menej než dnes. Dočasná prirážka k dani z príjmov právnických osôb v súčasnosti prináša 8 mld. EUR ročne. Rozpočet ju zachová, no zníži jej výnos približne na 5 mld. EUR (French Budget Ministry). V oficiálnom výpočte sa to uvádza ako úspora oproti scenáru, v ktorom by daň úplne zanikla. V porovnaní so súčasnosťou však firmy získajú 3 mld. EUR. Sprísnenie na iných miestach zároveň čiastočne vyvážia dodatočné výdavky na obranu vo výške 6,4 mld. EUR.

Uvedené opatrenia spolu nedávajú 54 mld. EUR. Rozdiel medzi pomenovanými opatreniami a celkovou úpravou, ktorú uvádza vláda, zatiaľ verejne vysvetlený nebol.

Čo môže a nemôže vyriešiť fiškálna rada

Vláda poslala rozpočtové dokumenty Najvyššej rade pre verejné financie (HCFP), nezávislej francúzskej fiškálnej rade, ktorá posudzuje, či sú predpoklady o raste a príjmoch realistické (HCFP). K 19. septembru svoje stanovisko ešte nezverejnila.

Ani priaznivé stanovisko HCFP by nedokázalo, že rozpočet bude fungovať. Rada kontroluje prognózy, nie samotné zákony. O schválení rozpočtu rozhodne parlament, v ktorom nemá väčšinu žiadna strana. Vláda môže na prijatie rozpočtu použiť článok 49.3 ústavy, ktorý umožňuje presadiť ho bez hlasovania. Takýto postup však otvára priestor na vyslovenie nedôvery.

Francúzsko je od júla 2024 v postupe pri nadmernom schodku, teda vo formálnom procese EÚ, ktorý má štát prinútiť znížiť príliš vysoké zadlženie. Do roku 2029 musí stlačiť schodok pod 3 % (Council of the EU). Predchádzajúci plán počítal s vrcholom dlhu na úrovni 118,7 % HDP v roku 2027. Nový odhad 121,7 % znamená, že táto trajektória už neplatí (European Commission).

Aj keby parlament schválil všetky opatrenia z rozpočtu, dlh by ďalej rástol. Poslanci rozhodujú o tom, kto zaplatí za pomalšie zhoršovanie situácie, no vláda stále nepredložila úplný rozpis úpravy v hodnote 54 mld. EUR.