Francúzska prirážka dosiahla 94 bázických bodov

Výnos desaťročných francúzskych dlhopisov skončil 10. septembra približne 94 bázických bodov, teda 0,94 percentuálneho bodu, nad nemeckým výnosom. Investori tak za pôžičku Francúzsku požadujú ročne takmer o celý percentuálny bod viac než za pôžičku Nemecku s rovnakou splatnosťou. Rozdiel je najväčší od dlhovej krízy eurozóny v roku 2012 (Le Monde, DHnet).

V ten deň rástli výnosy dlhopisov v celej eurozóne. Trhy reagovali na zvýšenie sadzieb Európskej centrálnej banky aj na cenu ropy Brent, ktorá sa priblížila k 100 dolárom. Výnos nemeckých desaťročných dlhopisov vzrástol asi o 5,3 bázického bodu, francúzsky však podľa údajov Reuters citovaných portálom Boursorama stúpol o 9,8 bodu. Francúzsky výnos sa teda zvýšil približne o 4,5 bázického bodu viac než nemecký, čo nemožno vysvetliť iba spoločným vonkajším tlakom.

Prečo práve Francúzsko

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky zvýšila sadzbu jednodňových sterilizačných operácií, teda úrok, ktorý banky dostávajú za uloženie peňazí v centrálnej banke cez noc, na 2,50 % (ECB). ECB nemôže zvýšiť ponuku ropy ani plynu. Vyššími sadzbami sa snaží zabrániť tomu, aby sa drahšia energia premietla do celej ekonomiky cez požiadavky zamestnancov na dorovnanie miezd a ďalšie zvyšovanie cien firmami. V septembrovej prognóze odhadla, že energetická inflácia v eurozóne vzrástla v auguste na 14,3 % z júlových 10,3 % (ECB projections).

Vyššie úrokové sadzby zdražujú financovanie všetkým štátom. Francúzsko však platí ďalšiu prirážku pre stav svojich verejných financií. Európska komisia bez prijatia nových opatrení očakáva v roku 2026 schodok na úrovni 5,1 % HDP a v roku 2027 až 5,7 %, pričom verejný dlh má prekročiť 120 % HDP (European Commission). Schodok sa neznižuje dostatočne rýchlo a investori toto riziko premietajú do ceny úverovania.

Rozdiel lepšie ukazuje porovnanie s Talianskom. Jeho verejný dlh je vyšší, dosahuje približne 138,6 % HDP, no schodok sa pohybuje okolo 2,9 % a klesá (UPB). Od konca augusta si už Francúzsko požičiava na desať rokov o niečo drahšie než Taliansko (Euronews Italia). Taliansky spread voči Nemecku sa 10. septembra rozšíril iba približne o tri bázické body, francúzsky asi o 4,5 bodu (QuiFinanza). Zvýšená riziková prirážka sa teda sústredila najmä na Francúzsko.

Náklady pre rozpočet rastú postupne

Francúzsko plánovalo v roku 2026 vydať stredno- a dlhodobé dlhopisy v rekordnom objeme 310 mld. EUR (Agence France Trésor). Každý ďalší bázický bod zvyšuje náklady, no iba pri nových dlhopisoch, ktorými štát nahrádza tie splatné. Priemerná splatnosť francúzskeho dlhu presahuje osem rokov, takže väčšina súčasných úrokových platieb zostáva viazaná na staršie a nižšie sadzby (French Senate). Dôsledky preto prichádzajú postupne, počas rokov refinancovania, nie v priebehu niekoľkých týždňov.

Dopyt investorov po francúzskom dlhu zatiaľ trvá. Aukcia z 3. septembra sa uzavrela pri výnose 4,23 %, kým mesiac predtým to bolo 3,90 %. Hodnota objednávok pritom dosiahla 2,28-násobok predaného objemu (Agence France Trésor). Francúzsko teda dlhopisy bez problémov predalo, len za vyššiu cenu. Investori z trhu neodchádzajú, ale za prevzatie rizika žiadajú väčšiu odmenu.

Nejde o krízu, lacné to však nie je

V rokoch 2011 až 2012 dosahovali talianske a španielske spready 500 až 650 bázických bodov. Investori sa obávali rozpadu eurozóny a banky mali problémy zabezpečiť si financovanie (ECB Annual Report 2012). Francúzskych 94 bázických bodov je úplne iný rád. Vývoj z 10. septembra nenaznačoval, že by Francúzsko strácalo schopnosť požičiavať si na trhu.

Francúzsko platí osobitnú prirážku za stav verejných financií, jeho dlhopisový trh však funguje. Rozpočet bude bezprostredne zaťažovať postupné refinancovanie za vyššie sadzby, nie nedostatok financovania. Otázne zostáva, či rozdrobený parlament dokáže schváliť výdavkové škrty alebo vyššie dane skôr, než rastúce úrokové náklady zúžia priestor na riešenie problému. Pohyb počas jediného dňa nedokazuje, prečo sa prirážka rozšírila, ani ako dlho sa udrží. Smer je však zreteľný: spomedzi vlád eurozóny žiadajú investori dôveryhodnejšie vysvetlenie verejných financií práve od Francúzska.