Francúzska dlhová prirážka sa blíži k 90 bodom

Výnos desaťročných francúzskych dlhopisov, teda náklad, za ktorý si štát požičiava, dosiahol 9. septembra 4,31 %. Taký vysoký nebol od finančnej krízy v roku 2008 (Reuters via Les Echos Investir). Samotné číslo môže pôsobiť ako začiatok dlhovej krízy, zatiaľ však o krízu nejde. Väčšinu rastu spôsobilo globálne zvyšovanie dlhopisových výnosov, čiže ročnej návratnosti, ktorú investori požadujú za pôžičku štátu. Osobitný francúzsky problém je menej nápadný a prejavuje sa pomalšie.

Francúzske výnosy rástli viac než nemecké, denný pohyb však problém zveličuje

V danom týždni rástli výnosy štátnych dlhopisov naprieč krajinami. Dokonca aj Nemecko, považované za najbezpečnejšieho dlžníka eurozóny, si požičiavalo za 3,42 % (Reuters via Investing.com). Len 9. septembra stúpol nemecký výnos o šesť bázických bodov, teda o šesť stotín percentuálneho bodu, kým francúzsky vzrástol o 8,5 bodu (Reuters via Les Echos Investir). Francúzsko sa tak za jediný deň vzdialilo Nemecku približne o 2,5 bázického bodu. Rozdiel je skutočný, z jednej obchodnej seansy však nemožno určiť, akú časť spôsobili obavy o verejné financie a akú bežné trhové výkyvy.

Presnejší obraz ponúka rozdiel, ktorý sa nahromadil za dlhšie obdobie. Spread, teda rozdiel medzi výnosmi desaťročných francúzskych a nemeckých dlhopisov, dosiahol 88,7 bázického bodu. Priblížil sa tak k hranici 90 bodov a bol najširší od novembra 2024 (Idéal Investisseur). Zväčšuje sa už niekoľko mesiacov a zachytáva dodatočnú prirážku, ktorú investori od Francúzska požadujú pre jeho rozpočtové schodky a politickú neistotu.

Rozsah tejto prirážky ukazuje aj porovnanie s južnou Európou. Pri otvorení trhov 9. septembra si Grécko požičiavalo lacnejšie než Francúzsko (France 24/AFP). Výnos desaťročných talianskych dlhopisov zároveň predstavoval 4,21 %, kým pri francúzskych dosahoval 4,26 % (QuiFinanza). Francúzsko teda platí viac než krajiny, oproti ktorým malo kedysi výrazne lacnejšie financovanie.

Ako sa vyššie sadzby premietajú do rozpočtu

Výnos na úrovni 4,3 % nepredraží okamžite celý francúzsky program pôžičiek na rok 2026 v objeme 310 mld. EUR. Do konca júla už štátna pokladnica predala približne 71 % tohtoročných dlhopisov za skorších a nižších sadzieb (Agence France Trésor). Existujúce dlhopisy až do splatnosti vyplácajú pôvodne dohodnutý úrok a priemerná splatnosť francúzskeho dlhu presahuje osem rokov (French Senate). Tlak preto prichádza postupne: starý lacný dlh sa pri splatnosti nahrádza novým, drahším financovaním.

Tento proces sa už začal. Pri aukcii 3. septembra vyskočil akceptovaný výnos referenčného francúzskeho dlhopisu splatného v novembri 2036 z augustových 3,90 % na 4,23 %, uvádza Boursorama. Kupujúci však z trhu nezmizli. Pomer celkových objednávok k ponúkanému objemu dosiahol 2,28, takže investori chceli nakúpiť za viac než dvojnásobok sumy, ktorú štátna pokladnica ponúkala. Dopyt zostáva riadny; nejde o štrajk kupujúcich.

Podľa prognózy Európskej komisie dosiahne francúzsky rozpočtový schodok tento rok 5,1 % HDP a bez ďalších opatrení sa v roku 2027 zvýši na 5,7 %. Verejný dlh má prekročiť 120 % HDP (European Commission, European Commission EDP). Ak výnosy zostanú na zvýšenej úrovni, citlivostná analýza francúzskeho Senátu odhaduje dodatočné úrokové náklady približne na 3,2 mld. EUR v prvom roku a 23,5 mld. EUR za päť rokov (French Senate). O túto sumu sa zúži priestor budúcich vlád pri rozhodovaní o daniach, výdavkoch a investíciách.

Ak napätie na trhu naruší bežné prenášanie menovej politiky do úrokových podmienok v jednotlivých krajinách eurozóny, Európska centrálna banka môže nakupovať ich dlhopisy prostredníctvom nástroja TPI (ECB). Vývoj z 9. septembra nenaznačoval, že by sa podmienky na takýto zásah blížili. Všetci ekonómovia oslovení agentúrou Reuters očakávali, že Európska centrálna banka nasledujúci deň zvýši svoju depozitnú sadzbu na 2,50 % (Reuters via Devdiscourse). Vyššie menovopolitické sadzby pritom udržiavajú dlhopisové výnosy vyššie v celej eurozóne.

Noví kupujúci francúzskych dlhopisov získajú vyšší prisľúbený nominálny výnos, ak si ich ponechajú až do splatnosti. Existujúcim investorom, ktorí dlhopisy kúpili pri nižších výnosoch, klesá trhová hodnota ich investície. Francúzski daňovníci pocítia náklady postupne, keď sa lacný dlh z minulého desaťročia bude refinancovať dlhopismi ocenenými podľa dnešných podmienok. Francúzsko si naďalej požičiava bez známok poruchy trhu, no každé refinancovanie so súčasnou rizikovou prirážkou ďalej obmedzuje budúce možnosti štátneho rozpočtu.