Francúzsky Rafale zostrelil dron nad Lotyšskom

Dva zostrely za tri týždne. Rumunský F-16 zničil 19. mája dron nad Estónskom. Francúzsky Rafale urobil 8. júna to isté nad Lotyšskom. NATO v oboch prípadoch výsledok privítalo. Ani raz však nevysvetlilo, podľa akých pravidiel piloti strieľali.

Táto medzera sa teraz presúva priamo na summit lídrov v Ankare, ktorý bude 7. a 8. júla.

Misia vzdušnej polície už zostreľuje

Misia Baltic Air Policing rotuje spojenecké stíhačky cez základňu Šiauliai v Litve od roku 2004, krátko po vstupe troch pobaltských štátov do NATO. Vznikla preto, že Estónsko, Lotyšsko a Litva nemajú vlastné bojové lietadlá. Dve desaťročia spojenci pri Pobaltí identifikovali a sprevádzali neznáme lietadlá. Bola to mierová hliadka, nie bojová operácia. Streľba bola výnimkou, ktorú jednotlivé hlavné mestá povoľovali osobitne.

Dňa 8. júna okolo 9.18 miestneho času vletel z Ruska do lotyšského vzdušného priestoru dron. Dva francúzske Rafaly odštartovali zo Šiauliai a podľa Numeramy a Le Figaro ho zničili nad obcou Berzgale, približne 30 kilometrov od ruskej hranice. Lotyšský minister obrany Raivis Melnis povedal, že zásah nariadilo velenie NATO. O tri týždne skôr estónsky minister obrany osobne povolil rumunskému pilotovi zostrel nad estónskym územím.

Dva zásahy, dva rôzne reťazce rozhodovania. Verejné vysvetlenie, prečo sa líšili, zatiaľ chýba.

Kto môže povedať „páľ“

Prezidenti všetkých troch pobaltských štátov 21. mája požiadali NATO, aby model vzdušnej polície zrušilo a nahradilo ho trvalou misiou protivzdušnej obrany. Jadrom ich požiadavky je vopred delegované oprávnenie na zásah. Veliteľ NATO by tak mohol nariadiť zostrel bez toho, aby sa každé rozhodnutie vracalo do národného hlavného mesta (NATO). Podobnú formuláciu podporilo na summite B9 v Bukurešti deväť štátov východného krídla. Maďarsko sa zdržalo, čo je možný problém: každé rozhodnutie NATO potrebuje konsenzus všetkých 32 členov.

Generálny tajomník Mark Rutte označil oba zostrely za „presne to, čo sme plánovali“, no slovníku pobaltských prezidentov o posilnení misie sa vyhol (NATO). Nemecko, Francúzsko ani Spojené štáty zmenu verejne nepodporili. Ak by ju aliancia prijala, znamenalo by to najväčší posun v nastavení východného krídla NATO od vzniku posilnených predsunutých bojových skupín na summite vo Varšave v roku 2016.

Východní spojenci nečakajú

Kým v aliancii neexistujú spoločné pravidlá o tom, kto smie nariadiť zásah, východní členovia si budujú vlastné riešenia. Poľsko podpísalo kontrakt za 4,2 miliardy EUR na protidronové batérie pod plnou národnou kontrolou a úplne obišlo európsku iniciatívu Sky Shield (Defence24). Ak sa NATO nedohodne, kto dáva rozkaz na zostrel, Varšava si toto rozhodnutie ponechá sama.

Rumunský pilot zostrelil dron nad Estónskom pod velením NATO. Nad vlastným územím Rumunsko zatiaľ žiadny dron nezostrelilo, hoci v roku 2026 zaznamenalo opakované narušenia. Patrí medzi ne aj dron, ktorý 29. mája zasiahol bytový dom v Galați, zranil dvoch ľudí a prinútil evakuovať 70 obyvateľov (Digi24). Americký protidronový systém Merops bol vyhlásený za operačný, no do najohrozenejšieho pohraničného mesta nasadený nebol. V zahraničí pod velením NATO mal pilot oprávnenie konať. Doma sa systém pod národnými pravidlami zasekol.

Francúzsko, ktoré teraz vedie pobaltskú rotáciu, zaznamenalo pred zásahom z 8. júna 11 vzletov za jediný týždeň (Euronews). Rotácia sa končí v júli. Spojenec, ktorý Francúzsko vystrieda, zdedí rovnaké operačné tempo, no nie je isté, že ho dokáže udržať.

Každý zostrel uľahčuje nariadenie ďalšieho, ale zároveň sťažuje jeho obhajobu podľa doterajších pravidiel. Ako poznamenala jedna analýza, „trvalá prítomnosť je tá ľahšia polovica; vopred delegované oprávnenie na zásah naprieč tridsiatimi dvoma členmi je tá polovica, ktorú Európa ešte neuzavrela“ (Grosswald). Ankara teraz musí rozhodnúť, či aliancia formálne upraví to, čo piloti už robia, alebo si ponechá zámernú nejasnosť. Formalizácia zmení východné krídlo. Nejasnosť nechá pobaltskú protivzdušnú obranu závislú od toho, ktorý spojenec práve rotuje cez Šiauliai, a od toho, či jeho pilot dostane rozkaz skôr, než dron doletí nad mesto.