Zmrazené eurofondy prehlbujú maďarský schodok

Maďarský schodok verejných financií, teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátu, má tento rok dosiahnuť 7,5 % HDP. Vyplýva to z hodnotenia samotného ministerstva financií, na ktoré sa odvoláva Portfolio. Bez úsporných a korekčných opatrení by sa schodok dostal až na 8,3 %. V oboch prípadoch je to viac než dvojnásobok európskeho limitu 3 %.

Za číslom nie je náhla hospodárska kríza, ale dlhý politický spor. Budapešť počítala s miliardami eur z európskeho fondu obnovy, no tieto peniaze zostávajú zablokované, pretože vláda nesplnila podmienky Bruselu v oblasti právneho štátu. Maďarsko tak ďalej platí projekty, ktoré mali byť financované z EÚ, no účet zatiaľ kryje vlastným dlhom.

Ako sa zablokované refundácie menia na dlh

Európsky Nástroj na podporu obnovy a odolnosti, teda RRF, vznikol po pandémii a funguje na princípe „najprv zaplať, potom dostaneš peniaze späť“. Štát projekt prefinancuje zo svojho rozpočtu a Európska komisia mu peniaze vyplatí až po tom, ako overí splnenie dohodnutých reforiem (Európska komisia, nariadenie 2021/241).

V maďarskom prípade sa tento spätný tok peňazí zastavil. Komisia pred prvou platbou z RRF stanovila 27 podmienok, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii a reformy verejného obstarávania (Komisia). Rada EÚ zároveň cez mechanizmus na ochranu rozpočtu zmrazila 6,3 miliardy eur, teda 55 % záväzkov z troch kohéznych programov (Rada EÚ).

Dôsledok je vidieť v dvoch číslach. Podľa údajov ministerstva financií, ktoré citovalo Portfolio, samotný výpadok prístupu k RRF zhoršuje schodok približne o 1,1 percentuálneho bodu HDP. Inak povedané, zhruba sedmina celého maďarského schodku vzniká preto, že Budapešť očakávala refundáciu výdavkov, ktorú Brusel odmietol vyplatiť. Ak peniaze nakoniec prídu, ministerstvo očakáva zlepšenie salda približne o 0,5 percentuálneho bodu (Portfolio). Telex/G7 to pomenoval priamočiarejšie: bez peňazí z EÚ by schodok prekročil 8 %.

Keď vláda pokračuje vo výdavkoch ešte pred tým, ako ich preplatí EÚ, niekto musí preklenúť medzeru. Maďarská štátna pokladnica vydáva viac dlhu, siaha na rezervy alebo posúva financovanie cez štátne nástroje. Spor o reformu súdnictva sa tak mení na konkrétny náklad pri požičiavaní.

Kto platí cenu sporu

Stavebné firmy, samosprávy a dodávatelia projektov dostávajú peniaze ďalej. Politici sa vyhýbajú viditeľnému problému: európske projekty sa na stavbách nezastavia. V krátkom horizonte sú víťazmi práve tieto skupiny.

Náklady nesú maďarskí daňovníci. Vyššie zadlžovanie štátu znamená vyššie úroky, ktoré v rozpočte súťažia s verejnými službami. Maďarská centrálna banka MNB spája cenu, za ktorú si požičiava štát, priamo s úrokovými sadzbami v celej ekonomike (MNB). Keď vláda musí investorom ponúknuť vyšší výnos za svoje dlhopisy, banky následne preceňujú aj úvery pre firmy a domácnosti.

Ďalší tlak vytvára forint. Ak investori začnú zablokované platby z EÚ vnímať ako trvalé politické riziko, a nie iba ako otázku načasovania, budú od Maďarska žiadať vyššie úroky alebo znížia expozíciu voči forintovým aktívam. Európska centrálna banka pripomína, že výmenné kurzy reagujú na rozdiely v úrokových sadzbách medzi krajinami aj na dôveru investorov (ECB). Slabší forint zdražuje dovoz a premieta sa do cien, ktoré platia maďarské domácnosti.

Poľsko ukazuje cenu odkladu

Najbližším precedensom je Poľsko. Aj poľský plán obnovy sa počas sporu s Bruselom o právny štát oneskoril približne o dva roky. Do júna 2026 Poľsko po zlepšení politických vzťahov dostalo 34,15 miliardy eur, teda asi 62 % svojej alokácie (Bankier, Strefa Inwestorów). Poľský príklad ukazuje, že oneskorenie stojí peniaze aj vtedy, keď financie nakoniec prídu. Štát si totiž musí medzičasom požičať a platiť úroky za preklenutie výpadku.

Rumunsko zvýrazňuje trhovú stránku problému. Tamojšia centrálna banka upozornila, že riziká pre finančnú stabilitu zostávajú zvýšené, pričom Rumunsko má jeden z najväčších schodkov v EÚ (Digi24). Investori do dlhopisov už dnes žiadajú od Bukurešti vyšší výnos než od iných veľkých stredoeurópskych vlád (Bursa). Maďarsko riskuje, že sa posunie do podobnej kategórie: medzi krajiny, pri ktorých sa fiškálna dôveryhodnosť stáva trvalou otázkou, nie sezónnou obavou.

Maďarský schodok sa automaticky neprenáša na susedov. Investori však porovnávajú rozpočtovú disciplínu v regióne a krajina, ktorá si požičiava na dieru uzavreteľnú splnením právnych podmienok, vyzerá inak než krajina, ktorá si požičiava na investície. Otázka preto znie, či Budapešť tieto podmienky splní, alebo bude ďalej platiť za to, že sa im vyhýba.