Galați spúšťa €1.5B protidronovú obranu

Do bytového domu v rumunskom Galați narazil 29. mája ruský dron Geran-2. Zranil matku a jej dospievajúceho syna. Išlo o prvý zásah obytnej budovy na území NATO od začiatku ruskej plnoformátovej invázie na Ukrajinu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte odsúdil „bezohľadné správanie Ruska“ (Kyiv Independent). Cez spoločné aliančné kanály však nasledovalo len málo. Rumunsko sa rozhodlo neaktivovať článok 4 NATO, ktorý umožňuje spojencovi požiadať o formálne konzultácie, ak sa cíti ohrozený, a obrátilo sa skôr na bilaterálne riešenia.

Na východnom krídle sa tak cez zbrojné kontrakty, zrýchlené nasadenia a priemyselné dohody skladá paralelný systém obrany. Jeho výhoda je jednoduchá: nečaká na súhlas všetkých 32 členov aliancie.

Zmluvy sú podpísané, zbrane prídu až o roky

Rumunsko pred termínom 31. mája, ktorý platil pre SAFE, nový program EÚ na spoločné obranné výdavky, podpísalo protidronové kontrakty za takmer 1,5 miliardy eur. Zahŕňajú sedem systémov protivzdušnej obrany Rheinmetall SKYNEX a viac než 400 000 kusov špecializovanej munície (Capital.ro). Dodávky potrvajú jeden až dva roky. Dovtedy môže Rumunsko drony naháňať stíhačkami, no nad mestami ich nemá čím zostreľovať zo zeme.

Taliansko 3. júna poslalo na základňu Mihail Kogălniceanu štyri stíhačky Eurofighter Typhoon a približne 180 vojakov. Od 15. júna má nasledovať bilaterálny výcvik proti dronom (NewsUkraine). Obe nasadenia boli naplánované ešte pred útokom v Galați. Ten im dal politickú váhu.

Rumunský prezident 4. júna hovoril s estónskym prezidentom Alarom Karisom o „úzkej spolupráci na protidronových projektoch“ (ERR). Komuniké však neuviedlo konkrétne systémy, harmonogram ani transfer technológií. Estónsko má pozdĺž hranice detekčné senzory, ale nemá aktívnu schopnosť drony zostreľovať. Vie ich vidieť. Nevie ich zničiť.

Kde sa veci skutočne hýbu

Poľská štátna zbrojárska skupina PGZ podpísala výrobnú dohodu s estónskou firmou Frankenburg Technologies na protidronové strely. Kapacita má dosiahnuť 10 000 kusov ročne (Army Recognition). Poľsko sa tým stavia do pozície veľkovýrobného centra munície proti dronom na východnom krídle.

Ukrajina posiela špecializované protidronové tímy priamo do Rumunska, Lotyšska, Litvy a Estónska. Krajinám, ktoré s takýmito hrozbami nemajú bojovú skúsenosť, odovzdáva prax z frontu (Romania Insider). Fínsko, ktoré 15. mája po vlastnom dronovom poplachu na tri hodiny uzavrelo letisko v Helsinkách, schválilo 50,2 milióna eur v núdzovom financovaní dronovej obrany a do roku 2032 zvýšilo obstarávacie oprávnenie o viac než 1 miliardu eur (Finnish Government).

Prečo spoločné štruktúry nestíhajú

Hlavný protidronový plán EÚ, ktorý predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila vo Vilniuse, je nezáväzným oznámením Komisie, nie legislatívou. Jeho vykonávací rámec smeruje k roku 2030. Európska iniciatíva dronovej obrany má dosiahnuť počiatočnú schopnosť koncom roka 2026 a plnú prevádzku do konca roka 2027 (UAV Defence, 2EU Brussels). NATO ponúka trh s overenými dodávateľmi protidronových riešení a rámce pre cvičenia. To pomáha interoperabilite, nie však jednotnému veleniu, ktoré by vedelo o tretej ráno zostreliť dron nad Galați (Defense News).

Termín programu SAFE tlačil štáty k tomu, aby zmluvy podpísali do 31. mája. Spoločné rámce EÚ však nebudú operačné skôr než v roku 2027. Národné obstarávanie cez SAFE sa preto mení na faktickú európsku obrannú architektúru: bilaterálnu v praxi, spoločnú zatiaľ najmä v ambícii.

Pre civilistov v NATO zasiahnutých dôsledkami vojny neexistuje kompenzačný rámec. Podľa rumunských úradov dostali obete z Galați peniaze z národného fondu núdzovej sociálnej pomoci, teda z rovnakého mechanizmu, aký sa používa po povodniach.

Ani medzi spojencami nepanuje zhoda, že treba konať. Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár odmietol predvolať ruského veľvyslanca a označil taký krok za „pózu, ktorá nič nerieši“ (Aktuality.sk). Premiér Robert Fico zašiel ďalej a incident využil na požiadavku dialógu medzi EÚ a Ruskom (STVR).

Ministri obrany NATO sa stretnú 18. júna v Bruseli. Prezidenti pobaltských štátov žiadajú, aby sa aliancia posunula od air policingu, teda monitorovania vzdušného priestoru, k air defence, teda k jeho aktívnej obrane (AeroTime). Od toho, či schôdzka prinesie operačné rozhodnutia, závisí, či sa bilaterálny systém stane trvalým riešením, alebo či spoločné štruktúry konečne dobehnú hrozbu, ktorá zasiahla ľudí spiacich na desiatom poschodí v Galați.