V Janove pracovníkom brali 60 % mzdy

Robotníkov, ktorí vyrábali betónové kesóny pre nový janovský vlnolam, mali sprostredkovatelia práce nútiť odovzdávať späť 40 % až 60 % mzdy. Savonská prokuratúra a karabinieri 26. júna zatkli osem ľudí a dve firmy dali pod súdny dohľad (Il Fatto Quotidiano, La Voce di Genova). Obvinenia sa týkajú nezákonného sprostredkovania práce a vykorisťovania vo Vado Ligure, kde sa prefabrikované diely pre vlnolam vyrábali. Podľa vyšetrovateľov si pracovníci museli kupovať aj vlastné ochranné pomôcky a existuje podozrenie, že pri rizikových stavebných prácach sa falšovali bezpečnostné osvedčenia (IVG).

Zatiaľ ide o tvrdenia z prebiehajúceho vyšetrovania, nie o skutky potvrdené súdom. Prípad však otvára otázku, na ktorú európska povojnová architektúra obnovy po pandémii nebola dobre nastavená.

Janovský vlnolam je infraštruktúrny projekt za 1,3 mld. EUR, financovaný cez taliansky fondo complementare al PNRR, teda národný fond dopĺňajúci taliansky plán obnovy (Port of Genoa). Tento plán patrí pod európsky Nástroj na obnovu a odolnosť, známy ako RRF, cez ktorý Brusel posiela členským štátom peniaze výmenou za reformy a investičné míľniky (EUR-Lex). Samotný vlnolam nejde priamo z grantov EÚ, ale je zasadený do rovnakého rámca plnenia. Taliansko je najväčším príjemcom z RRF: jeho plán má hodnotu 194,4 mld. EUR v grantoch a úveroch (Európska komisia). Pri takom objeme peňazí sa otázke kontroly nedá vyhnúť.

Brusel kontroluje míľniky, nie stavby

RRF vznikol na to, aby usmerňoval reformy a chránil rozpočet EÚ. Nevznikol ako systém stavebnej inšpekcie. Brusel sleduje, či Taliansko splnilo dohodnuté míľniky: prijatú reformu, spustený projekt, dosiahnutý cieľ. Ak je spokojný, schváli platbu. Podľa nariadenia o RRF majú prvú zodpovednosť za prevenciu podvodov, korupcie a konfliktov záujmov samotné členské štáty (EUR-Lex).

EÚ má aj špecializované orgány. OLAF, európsky úrad proti podvodom, vyšetruje podvody poškodzujúce európske peniaze. Európska prokuratúra môže stíhať trestné činy, ktoré zasahujú finančné záujmy EÚ (EPPO). Ani jeden z týchto orgánov však nefunguje ako inšpektorát práce. Slepé miesto vzniká medzi bruselským zoznamom podmienok pre platbu a robotníkom, ktorý stojí o tri subdodávateľské úrovne nižšie. V európskej architektúre nikto rutinne nekontroluje, či človek na konci reťazca dostal mzdu, ktorá mu patrila, a školenie, ktoré mal mať.

Nie výnimka, ale vzorec

Janovské podozrenia zapadajú do širšie zdokumentovaného problému. Reuters opísal, ako subdodávateľské reťazce a sprostredkovatelia práce v talianskom stavebníctve, logistike či móde tlačia mzdy nadol a oslabujú pracovnú ochranu (MarketScreener/Reuters). Dánsky denník Politiken sa na prípad pozrel cez práva migrujúcich pracovníkov a písal o „otrockých podmienkach“, čím presunul pozornosť z trestného konania na ľudské náklady (Politiken).

S podobným problémom nebojuje iba Taliansko. Švédsky výskum kriminálnych ekonomík vo verejnom obstarávaní ukázal, že zneužívanie sa do systému dostáva najmä cez slabú následnú kontrolu zmlúv a platieb, nie cez viditeľné prevzatie projektov zvonka (ESF Sweden). Najnovšia správa Európskeho dvora audítorov upozornila na medzery v protipodvodových stratégiách pri kontrolách RRF a spochybnila, či vyplácanie peňazí podľa míľnikov naozaj vytvára dosť sledovateľnú stopu financií (ECA SR 2026-18). Slabina je štrukturálna: logika míľnikov chráni Brusel pred mikroriadením národných výdavkov, no zároveň mu sťažuje vidieť, čo sa deje vo vnútri dodávateľských reťazcov.

Termín zvyšuje napätie

Taliansko musí míľniky a ciele dokončiť do augusta 2026, aby mohlo do decembra 2026 podať poslednú žiadosť o platbu z RRF (CGIL). Tlak termínu zvýhodňuje viditeľné dokončenie. Zároveň môže ešte viac zakryť najnižšie poschodia subdodávok.

Chýba najmä úplná mapa subdodávateľov, reťazec platieb a rozhodnutie, či prípad zostane talianskym trestným spisom, alebo vyvolá širšiu kontrolu. RRF vie potvrdiť, že vlnolam vznikol. To, či ľudia, ktorí ho stavali, dostali zaplatené a boli chránení, je zatiaľ problém niekoho iného.