Nemecké účty tlačia na dodávateľov

Nemecký prechod na nízkouhlíkovú energetiku sa postupne mení na problém konkurencieschopnosti, ktorý nekončí na nemeckých hraniciach. Podľa prieskumu nemeckej siete priemyselných a obchodných komôr DIHK hodnotí 40 % firiem dosahy energetickej transformácie negatívne (FAZ). Tretina podnikov už pre účty za energie obmedzila investície do svojej hlavnej činnosti. A 20 % uviedlo, že výrobu presunuli do zahraničia alebo o tom uvažujú; medzi priemyselnými firmami tento podiel stúpa na 40 %, hoci číslo mieša reálne presuny s krízovými plánmi.

Nie je to dôkaz odchodu tovární z Nemecka. Ukazuje to však konkrétny problém: nemeckí výrobcovia brzdia výdavky aj objednávky a ako prví to cítia štáty, ktorých fabriky sú napojené na ich dodávateľské reťazce.

Ako nemecký účet za elektrinu prechádza cez hranice

Nemecké fabriky stoja na vrchole výrobných sietí, ktoré prechádzajú cez Poľsko, Česko, Slovensko a Rumunsko. Chemikálie, kovy, autá a stroje sa v nich pohybujú ako súčiastky, komponenty a rozpracované výrobky. Keď nemecký producent odloží modernizáciu alebo zníži objednávky, pretože mu energia uberá z marže, tieto rozhodnutia sa rýchlo prenesú k dodávateľom. Európska centrálna banka na to upozornila vo svojom ekonomickom bulletine z roku 2026: výroba v eurozóne v niektorých segmentoch stráca konkurencieschopnosť a náklady sa dodávateľskými väzbami šíria rýchlo (ECB).

Účet za elektrinu, ktorý nemecké priemyselné podniky platia, nie je len veľkoobchodná cena na burze. Eurostat ho delí na tri časti: samotnú energiu, sieťové poplatky za používanie a rozširovanie prenosovej sústavy a dane s odvodmi. Priemyselné ceny elektriny v Nemecku v júni medziročne klesli o 4,2 % (Destatis), takže najhoršia fáza cenového šoku z rokov 2022 a 2023 už ustúpila. Sieťové poplatky a náklady na uhlík z európskeho systému obchodovania s emisiami, v ktorom znečisťovatelia kupujú povolenky na vypúšťanie CO₂ a ich cena sa premieta aj do elektriny, však držia celkový účet dosť vysoko na to, aby menil investičné rozhodnutia. Veľkoobchodná cena môže klesnúť; štruktúra nákladov okolo nej zostáva.

Rumunsko a Slovensko ukazujú mieru závislosti

Rumunsko dobre ukazuje, kde je zraniteľnosť. Dopravné zariadenia a stroje tvoria veľkú časť jeho vývozu do Nemecka (HotNews). Rumunská priemyselná výroba od januára do mája 2026 medziročne klesla o 3,3 %, v samotnom spracovateľskom priemysle o 4,5 % (ZF). Výroba vozidiel sa v prvom polroku prepadla o 12,7 % na 247 972 kusov (PSNews) a od januára 2025 do apríla 2026 prišlo o prácu viac ako 18 000 zamestnancov v automobilkách a u výrobcov dielov (Jurnalul). Nemecké ceny energií tieto poklesy nespôsobili samy. Rumunská závislosť od nemeckých objednávok však znamená, že každé nemecké šetrenie tam dopadne tvrdo.

Na Slovensku je reakcia viditeľnejšia. V máji klesli priemyselné objednávky o 3,4 % a produkcia o 2,0 % (Slovak Statistics). Bratislava kompenzuje energeticky náročným firmám časť nákladov cez refundácie uhlíkových nákladov a lacnejšiu štátnu vodnú elektrinu (Denník N). Slovenský závod Volkswagenu buduje vlastnú solárnu výrobu, aby znížil účty za elektrinu o milióny eur (Autoviny). Tieto podniky teda míňajú peniaze na zníženie energetickej zraniteľnosti, nie na rozšírenie kapacít. V celej Európe stálo preusporiadanie automobilového sektora v roku 2024 viac ako 70 000 pracovných miest v Nemecku a v roku 2025 ďalších viac ako 40 000 (Eurofound).

Niektoré závody môžu na tomto preskupovaní získať. Podľa dostupných informácií vyrábajú niektoré české továrne Volkswagenu pod skupinovým nákladovým cieľom 3 000 € na vozidlo, zatiaľ čo nemecké závody ho presahujú (EVmagazin). Lacnejšie české fabriky však stále závisia od nemeckého dopytu, ktorý slabne.

Dostupné údaje neukazujú kolaps nemeckého priemyslu. Ukazujú pomalšiu stratu investičnej dôvery. Časť jej nákladov nesú dodávatelia v strednej a východnej Európe cez slabšie objednávky, odložené modernizácie a prepúšťanie v odvetviach, ktorých zraniteľnosť si sami nevybrali.