Nemecko si požičiava na armádu

Kabinet Friedricha Merza schválil návrh rozpočtu na rok 2027, ktorý počíta s novým dlhom približne 203,6 miliardy eur. Z toho má ísť 109,7 miliardy eur na armádu (SPIEGEL, RTE). V takom rozsahu by sa Nemecko stalo najväčším dlžníkom eurozóny v jednom rozpočtovom roku. Pre zvyšok Európy je však dôležitejšie niečo iné: Berlín si najprv upravil vlastné fiškálne pravidlá tak, aby si takéto zadlženie mohol dovoliť. Jeho partneri rovnakú možnosť nemajú.

Ako si Nemecko požičiava mimo vlastných pravidiel

Celkové výdavky majú dosiahnuť 555,4 miliardy eur. V samotnom federálnom rozpočte chýba na pokrytie rozdielu medzi daňovými príjmami a plánovanými výdavkami 118,7 miliardy eur. Popri ňom fungujú ešte dva mimoriadne zdroje dlhu: približne 54,9 miliardy eur z infraštruktúrneho fondu a 30 miliárd eur z obranného fondu vytvoreného v roku 2022 (DW).

Práve tieto „osobitné fondy“ sú podstatou celej konštrukcie. Vláda vďaka nim môže vykazovať nižší viditeľný schodok bežného rozpočtu, hoci si zároveň požičiava veľké sumy cez paralelné kanály. Nemecká ústavná dlhová brzda, teda pravidlo obmedzujúce štrukturálne zadlžovanie federálnej vlády, sa zmenila tak, že výdavky na obranu nad 1 % HDP sa do limitu nezapočítavajú. Jedna právna úprava tak Merzovej vláde otvorila priestor na cieľ zvýšiť obranné výdavky do roku 2029 na 3,5 % HDP (Bundesregierung).

Cena sa začne ukazovať rýchlo. Podľa rozpočtových projekcií, na ktoré sa odvoláva Upday, majú úrokové náklady federálneho dlhu vzrásť z 41,9 miliardy eur v roku 2027 na približne 80,7 miliardy eur do roku 2030. Nemecká rada pre fiškálnu stabilitu, ktorá sleduje zadlžovanie federácie a spolkových krajín, už varovala, že takýto vývoj môže naraziť na dlhové pravidlá EÚ (Handelsblatt).

Dlh pre seba, škrty pre spoločný rozpočet

Berlín zároveň podľa uniknutého pozičného dokumentu, o ktorom informoval Marketscreener, tlačí na zníženie budúceho rozpočtu EÚ približne o 400 miliárd eur. Zo spoločného rozpočtu sa financuje kohézia, poľnohospodárstvo aj klimatické programy v chudobnejších členských štátoch. Nemecko si doma prepísalo fiškálnu ústavu, aby mohlo viac minúť na obranu, no od európskych partnerov žiada menší spoločný balík.

Najostrejšie sa tento nepomer ukazuje pri Francúzsku. Paríž sa zaviazal vydať do roku 2030 na armádu 436 miliárd eur, francúzsky verejný dlh však už dosahuje približne 117,5 % HDP a úrokové náklady sa majú dlhodobo priblížiť k 5 % HDP (Le Figaro, Le Monde). Nemecko si fiškálny priestor otvorilo zmenou jedného ústavného ustanovenia. Francúzsko porovnateľnú skratku nemá a musí sa každý rok refinancovať v užších mantineloch.

Širší tlak ukazujú aj dlhopisové trhy. Výnos desaťročného nemeckého Bundu bol 6. júla približne 2,94 %, zatiaľ čo taliansky desaťročný výnos dosahoval 3,71 %. Spread, teda rozdiel v cene požičiavania medzi oboma krajinami, bol 77 bázických bodov (Borsa Corriere, Teleborsa). Na prvý pohľad je užší spread dobrou správou pre Rím. V tomto prípade však rozdiel klesol preto, že zdraželo požičiavanie Nemecka, nie preto, že by si Taliansko požičiavalo lacnejšie. Ako upozornila BNP Paribas, trvalo vyššie sadzby zvyšujú dlhovú záťaž vo všetkých vyspelých ekonomikách (BNP Paribas).

Čo sa za tie peniaze skutočne kúpi

Generálny tajomník NATO Mark Rutte tlačí na Berlín, aby sa vyššie výdavky premenili na bojaschopné jednotky a fungujúce výrobné linky, nie iba na rozpočtové položky (NATO). Toto bude hlavný test. Nemecko má finančnú kapacitu na európske prezbrojenie. Spojencom však musí ukázať, že rekordné zadlženie prinesie nasaditeľné brigády, batérie protivzdušnej obrany a zásoby munície, nie iba vyššie jednotkové náklady a viac dovážanej techniky. Otvorenou otázkou zostáva, či Francúzsko a menšie členské štáty dokážu držať tempo bez väčšieho spoločného financovania z EÚ.