Nemecko zmeškalo lehotu pre mzdy

Dňa 7. júna 2026 uplynul termín, ktorý si všimlo málo zamestnancov a ktorý viaceré vlády nestihli. Smernica 2023/970, teda európsky zákon o transparentnosti odmeňovania prijatý v máji 2023, mala byť do tohto dátumu premietnutá do vnútroštátneho práva vo všetkých 27 členských štátoch (EUR-Lex). Medzi krajinami, ktoré termín zmeškali, boli Nemecko, Francúzsko, Švédsko aj Chorvátsko (Tageskarte, Kohen Avocats).

Dôsledok je konkrétny. Milióny zamestnancov v súkromnom sektore v Európe dnes majú práva, ktoré si môžu prečítať v Úradnom vestníku EÚ, no na pracovisku ich často ešte nevedia použiť.

Čo mali zamestnanci dostať

Smernica rieši jednoduchý problém: ak sú mzdy utajené, diskriminácia sa dokazuje veľmi ťažko. Jej nástroje sa dajú rozdeliť do troch skupín. Pri uchádzačoch o prácu má zamestnávateľ zverejniť platové rozpätie ešte pred pohovorom a nesmie sa pýtať, koľko kandidát zarábal v predchádzajúcom zamestnaní. Pri existujúcich zamestnancoch má mať každý právo požiadať o informáciu o vlastnej úrovni odmeňovania a o priemernej mzde kolegov, ktorí robia porovnateľnú prácu, rozdelenej podľa pohlavia (European Commission, European Parliament).

Pre zamestnávateľov s najmenej 100 pracovníkmi pribúda povinnosť zverejňovať údaje o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov. Ak neodôvodnený rozdiel dosiahne aspoň 5 % a pretrváva, firma má spolu so zástupcami zamestnancov urobiť spoločné posúdenie odmeňovania (EUR-Lex, EC News).

Najsilnejší nástroj je procesný. Ak zamestnanec predloží skutočnosti naznačujúce platovú diskrimináciu, dôkazné bremeno sa presúva na zamestnávateľa. Ten musí ukázať, že k diskriminácii nedošlo (Council of the EU).

Smernica EÚ však nefunguje ako nariadenie. Nariadenie sa uplatňuje priamo, smernica zaväzuje vlády k výsledku, no konkrétne postupy, sankcie a súdne cesty musia dopísať národné parlamenty. Kým sa európsky text nepremietne do domáceho práva, práva ostávajú skôr na papieri.

Prečo sú zamestnanci v súkromnom sektore zaseknutí

Práve tu je právna medzera najtvrdšia. Jednotlivec sa voči súkromnému zamestnávateľovi spravidla nemôže priamo dovolávať smernice, ktorú štát ešte neprevzal do svojho práva. Zamestnanec verejnej správy môže mať silnejšiu pozíciu voči štátu, ktorý transpozíciu nestihol, pretože právo EÚ štátu pripisuje zodpovednosť za vlastné omeškanie. Zamestnankyňa, ktorá žaluje súkromnú firmu, však zvyčajne nemôže nepremietnutú smernicu použiť ako priamu právnu zbraň (EUR-Lex).

Môže skúsiť presvedčiť národný súd, aby existujúce domáce pravidlá vykladal v súlade s cieľmi smernice. To je však pomalšie, menej isté a závisí od toho, čo už v danom štáte v pracovnom práve existuje.

Európska komisia môže otvoriť konanie o porušení povinnosti, teda nástroj, ktorým tlačí na vlády nedodržiavajúce právo EÚ. Takéto konanie môže skončiť pokutou pre štát. Zamestnancovi však samo osebe nezabezpečí údaje o platoch na druhý deň ani neprinúti jeho firmu vysvetliť rozdiel v odmeňovaní.

Taliansko patrí medzi málo štátov, ktoré termín splnili. Vykonávací dekrét tam nadobudol účinnosť priamo 7. júna 2026 (Trusaic). Talianski zamestnanci a uchádzači o prácu už môžu žiadať platové rozpätia, sú chránení pred otázkami na predchádzajúci plat a majú prístup k porovnateľným údajom o odmeňovaní podľa pohlavia (Laborability).

Najväčšiu medzeru medzi veľkými ekonomikami má Nemecko. Jeho súčasný zákon o transparentnosti odmeňovania pokrýva len časť toho, čo vyžaduje smernica, a nová legislatíva môže prísť až začiatkom roka 2027 (Tageskarte, EntgTranspG).

Francúzsko už má firemný index rovnosti, smernica však pridáva individuálne práva, ktoré tento index nepokrýva. Preplnený parlamentný kalendár preto posunul prijatie zákona za európsky termín (Le Monde, Dila).

Vo Švédsku má meškanie iný dôvod. Mzdy sa tam určujú najmä kolektívnym vyjednávaním medzi odbormi a zamestnávateľmi a časť aktérov vníma nové povinnosti reportovania ako zásah do systému, ktorý už mzdy vyjednáva kolektívne (Lunds universitet).

Poľsko sa pohlo skôr pri transparentnosti náboru: zaviedlo povinnosť uvádzať platové rozpätia v pracovných ponukách a zakázalo otázky na predchádzajúci plat. Širší systém pre oznamovanie rozdielov v odmeňovaní a sankcie za neplnenie povinností sa však koncom júna 2026 ešte pripravoval (DGP, Rzeczpospolita).

Cena meškania

Nejde o delenie na sever a juh ani na západ a východ. Nemecko a Švédsko meškajú rovnako ako Chorvátsko. Spoločný vzorec je inde: práva sa v EÚ dohodnú spoločne, no doručiť ich musia národné vlády. A to závisí od ich legislatívnej kapacity aj od ochoty znášať odpor zamestnávateľov.

Zamestnanci, ktorí mali tieto nástroje získať 7. júna 2026, tak v krajinách s omeškaním zostali s právami, ktoré existujú v európskom texte, ale ešte nie v použiteľnej podobe. Vlády im dlhujú aspoň jasný termín.