Nemecko žiada NATO o €90 miliárd pre Kyiv

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul minulý týždeň navrhol, aby sa členovia NATO spoločne zaviazali k 90 mld. EUR bilaterálnej obrannej pomoci Ukrajine. Suma má zodpovedať úveru EÚ schválenému v apríli. Len tri dni pred tým však päť veľkých ekonomík aliancie zablokovalo omnoho miernejší záväzný minimálny príspevok. Práve rozdiel medzi tým, koľko podľa Európy Ukrajina potrebuje, a tým, koľko sú jej vlády ochotné skutočne zaplatiť, zostáva hlavnou otvorenou otázkou európskej bezpečnosti.

Návrh a veto

Na stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Helsingborgu 22. a 23. mája Wadephul vysvetlil svoj plán. Úver EÚ na podporu Ukrajiny vo výške 90 mld. EUR, ktorý Rada schválila 23. apríla po páde maďarského veta (Kyiv Independent), pokrýva približne dve tretiny ukrajinských finančných potrieb na roky 2026 až 2027. Podľa odhadu centrály NATO zostáva diera asi 40 mld. EUR (N-TV). Wadephul chce, aby ju spojenci zaplnili bilaterálnymi záväzkami váženými podľa HDP, pričom USA majú byť z tejto schémy výslovne vyňaté (Stern).

Načasovanie bolo pre Wadephula nepriaznivé. Generálny tajomník Mark Rutte krátko predtým predložil paralelný návrh, podľa ktorého by všetkých 32 členov NATO muselo dávať na vojenskú pomoc Ukrajine 0,25 % HDP. Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Kanada ho zablokovali. Podporilo ho len sedem štátov (Euromaidanpress, Babel.ua). Rutte potom verejne priznal: „Nemyslím si, že tento návrh bude predložený“ na júlovom summite v Ankare (EU Perspectives). Deliaca čiara kopíruje veľkosť peňaženky. Krajiny, ktoré hranicu 0,25 % už spĺňajú, napríklad Holandsko, Poľsko, pobaltské a severské štáty, patria medzi menšie ekonomiky NATO. Päť blokujúcich krajín patrí medzi najväčšie.

Kto dostane zaplatené

Pre Kyjev je úver EÚ bezúročný a jeho splácanie sa viaže na ruské vojnové reparácie, ktoré Moskva odmieta. Ak reparácie neprídu, náklady ponesú daňovníci v EÚ (Verkhovna Rada). Európska komisia podpísala memorandum o vyplácaní 20. mája, čím otvorila cestu k prvej tranži 3,2 mld. EUR, očakávanej v polovici júna (EEAS). Peniaze majú pokrývať vojenskú pomoc aj civilnú rozpočtovú podporu, teda chod ukrajinského štátu popri armáde.

Klauzula „Made in Europe“ vyžaduje, aby aspoň 65 % obranných produktov pochádzalo od výrobcov z EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Ukrajiny (defenceukraine.com, GTAI). Chráni to európske dodávateľské reťazce. Zároveň to smeruje zákazky k najväčším zbrojárskym firmám na kontinente.

Dobre to vidno na Rumunsku. Tamojší parlament schválil obranné kontrakty financované z EÚ za 8,33 mld. EUR, vrátane bojových vozidiel pechoty Lynx, systémov protivzdušnej obrany a muničnej továrne (Marketscreener). Hlavným dodávateľom sa stal nemecký Rheinmetall, hoci Bukurešť pôvodne sľubovala „takmer 100 %“ domácej výroby. Poľsko opisuje iný obraz: premiér Donald Tusk tvrdí, že nemecký priemysel získava len 0,37 % poľského programu (GTAI). Pravidlo 65 % drží obranné peniaze v Európe, no výnosy rozdeľuje nerovnomerne.

Tá istá klauzula obmedzuje, koľko peňazí z úveru EÚ sa dostane do ukrajinských fabrík, ak ich výrobky nespĺňajú pravidlá pôvodu. Kapacita ukrajinského obranného priemyslu vzrástla z 1 mld. USD v roku 2022 na očakávaných 55 mld. USD v roku 2026, no využíva sa len 43 % tejto kapacity (CBS News). Úzkym miestom nie sú továrne, ale objednávky.

Po roku 2027 príde zlom

Suma 90 mld. EUR je dvojročný most. Návrh rozpočtu Európskej komisie na roky 2028 až 2034 vyčleňuje pre Ukrajinu približne 88,9 mld. EUR na sedem rokov. Štúdia objednaná Európskym parlamentom odhaduje skutočné potreby obnovy na 196,5 mld. EUR počas desaťročia (EU News Italy). Ďalší rozpočet bude potrebovať jednomyseľnosť v Európskej rade, teda každý členský štát ho môže vetovať. Rovnaký mechanizmus zdržal súčasný úver o štyri mesiace, kým Maďarsko ustúpilo.

Aj Nemecko plánuje ubrať. Schválený rozpočet na rok 2027 vyčleňuje pre Ukrajinu 11,6 mld. EUR, od roku 2028 má suma klesnúť na 8,5 mld. EUR ročne (Euromaidanpress). Wadephul teda žiada spojencov o vyššie záväzky v čase, keď Berlín rozpočtuje menej. Júlový summit NATO v Ankare ukáže, či sa tieto čísla zmenia na záväzné prísľuby. Doterajšia aritmetika skôr nabáda k opatrnosti: krajiny ochotné platiť sú príliš malé a krajiny dosť veľké na to, aby rozhodli, odmietajú záväzné pravidlá.