Nemecku chýba 11 miliárd na obranu

Germany’s borrowing towers over the forces it has yet to deliver.
Kompozícia obrazu · tobriefNemecká ústavná úprava, ktorá umožnila nové zadlžovanie na obranu, fungovala presne podľa svojho znenia. Práve v tom je problém. V roku 2025 si Berlín požičal 28,6 miliardy eur mimo dlhovej brzdy, teda pravidla obmedzujúceho ročné zadlžovanie spolkovej vlády. Výdavky na bezpečnosť, ktoré spĺňali podmienky výnimky, však medziročne vzrástli iba o 17,6 miliardy eur (FAZ, Die Zeit). Podľa Ifo Institute, jedného z popredných nemeckých ekonomických výskumných ústavov, predstavuje rozdiel približne 11 miliárd eur staršie výdavky, ktoré sa po novom mohli financovať dlhom. Daňové príjmy, z ktorých ich štát dovtedy hradil, tak zostali k dispozícii na iné rozpočtové potreby. K podobnému záveru dospela nezávisle aj Bundesbank: objem úverov čerpaných podľa nových pravidiel pre obranu a infraštruktúru prevýšil skutočne dodatočné výdavky a pomohol zaplátať všeobecné medzery v rozpočte (Bundesbank).
Nikto nezistil, že by sa požičané peniaze strácali z obranného rozpočtu. Ide o nahradenie pôvodných rozpočtových zdrojov dlhom, nie o odklonenie peňazí.
Ako nízko nastavená hranica vytvorila rozpočtový bonus
Ústavná zmena z marca 2025 vyňala z nemeckej dlhovej brzdy spolkové bezpečnostné výdavky presahujúce 1 % HDP. Výnimka sa vzťahuje na päť oblastí: obranu, civilnú ochranu, spravodajské služby, kybernetickú bezpečnosť a pomoc krajinám napadnutým ozbrojenou silou (Bundestag).
Túto hranicu stanovili nižšie, než bola suma, ktorú už Nemecko na uvedené oblasti vynakladalo. Berlín si preto mohol okamžite požičiavať aj na existujúce výdavky bez toho, aby pridal jediné euro na nové vojenské kapacity. Postoj ministerstva financií je z právneho hľadiska správny: každý požičaný eurocent spĺňal ústavný vzorec. Ifo však posudzuje hospodársky výsledok. Podľa jeho argumentu majú nové úvery priniesť dodatočné bezpečnostné kapacity, nie nahradiť daňové príjmy, z ktorých štát tie isté výdavky financoval už predtým (Ifo).
Oba závery teda môžu platiť súčasne. Zadlžovanie bolo v súlade so zákonom, no približne 38,5 % z úverov vyňatých z dlhovej brzdy neprinieslo obrane nič navyše (FAZ).
Litva preverí, čo Nemecko dokáže skutočne dodať
Nemecko môže poukázať aj na reálny pokrok v nákupoch. V roku 2025 vzrástli výdavky na vojenské obstarávanie o 4,53 miliardy eur, z toho nákupy munície sa zvýšili o 2,32 miliardy eur (Die Zeit). Zlepšilo sa aj čerpanie staršieho osobitného fondu v objeme 100 miliárd eur, ktorý vznikol v roku 2022 ako jednorazový úverový balík na modernizáciu Bundeswehru. Kým v roku 2022 z neho Nemecko vyčerpalo iba 3,5 %, v roku 2024 už 84 % (French Treasury).
Najnáročnejšou skúškou premeny požičaných peňazí na personálne naplnené a vybavené jednotky je nemecká 45. obrnená brigáda v Litve, hlavný záväzok Berlína pri obrane východného krídla NATO. Pod brigádu patrí približne 1 700 vojakov, tento údaj však zahŕňa už existujúcu bojovú skupinu NATO s viac než 1 000 rotujúcimi príslušníkmi. Nemožno ho preto považovať za 1 700 novo nasadených vojakov (Bundeswehr, LRT). Ťažký tankový a mechanizovaný prápor sa majú z Nemecka presunúť až v roku 2027. Do augusta 2026 sa dobrovoľníkmi podarilo obsadiť iba 60 % plánovaných miest v brigáde (Lrytas).
Litva pritom na vybudovanie základní potrebných na prijatie celej brigády vynakladá 1,33 miliardy eur (Lithuanian Defence Ministry).
Nahrádzanie pôvodných rozpočtových zdrojov dlhom a nedostatok personálu v brigáde existujú vedľa seba, dostupné dôkazy však neukazujú, že by jedno spôsobilo druhé. Nábor vojakov, lehoty obstarávania aj obmedzené výrobné kapacity majú vlastné príčiny. Ich súbeh však ukazuje rozdiel medzi priestorom, ktorý ústava Nemecku otvorila na zadlžovanie, a jeho preukázanou schopnosťou premieňať tieto peniaze na bojaschopné jednotky.
Prečo to spojenci nemôžu prehliadať
To, čo Nemecko reálne dodá, ovplyvňuje aj jeho spojencov. Všetky tri holandské bojové brigády sú začlenené do nemeckých divízií. Na cvičení Fighter Lion 2026 nacvičovalo spoločné operácie viac ako 7 000 nemeckých a holandských vojakov (Defensie Dichtbij, Bundeswehr). Na cvičisku toto prepojenie funguje. Stále však nie je overené, či sa holandské brigády môžu pri dlhšom bojovom nasadení spoľahnúť na nemecké velenie a logistické zázemie.
Ako sme informovali minulý týždeň, spolkoví audítori varovali, že nemecký verejný dlh môže do roku 2030 dosiahnuť najmenej 3 bilióny eur, pričom ročné úrokové náklady by sa zvýšili na 80,7 miliardy eur (Bundestag). Rozpočtový priestor má svoje hranice a úroky začnú postupne súperiť s obranou o tie isté peniaze.
Nemecko ukázalo, že sa zadlžuje v súlade s ústavou. Zatiaľ však nepreukázalo, že celý nový rozpočtový priestor priniesol dodatočné vojenské kapacity s potrebným personálom a vybavením. Časť zodpovednosti nesú spolková vláda, ministerstvo obrany, obstarávací úrad Bundeswehru aj rozpočtový výbor Bundestagu, ktorý schvaľuje každoročné výdavky a dohliada na ich čerpanie. Suma 11 miliárd eur je odhadom Ifo o nahrádzaní pôvodných zdrojov dlhom, nie vystopovanou stratou. Spojencom, ktorí svoje obranné plány stavajú na nemeckých záväzkoch, však nestačí súlad s ústavou. Potrebujú prápory.
Details about this article
- Model:
- claude-opus-4-6
- Generated:
- 9/10/2026, 2:10:51 AM
- Pipeline run:
- eu_pipeline_20260910_005006
- Watermark:
- SynthID (Google's invisible watermark)
- Human review:
- None before publication