Nemecko zrazilo rast 2026 na 0.5%

Nemecká Rada ekonomických expertov (Sachverständigenrat, najdôležitejší poradný orgán vlády pre hospodársku politiku) znížila prognózu rastu na rok 2026 z 0,9 % na 0,5 %. Ide o zhoršenie odhadu o 44 % za šesť mesiacov. Po poklese v rokoch 2023 aj 2024 vstupuje najväčšia európska ekonomika do štvrtého roka takmer bez rastu. Predsedníčka rady Monika Schnitzerová povedala, že hospodárstvo vôbec rastie len vďaka štátnym výdavkom na obranu a infraštruktúru. Bez nich by nemecká ekonomika klesala.

Ilúzia 500 miliárd EUR

V marci 2025 vytvoril Berlín osobitný fond na infraštruktúru a klimatické investície v objeme 500 mld. EUR. Peniaze sa majú rozdeliť medzi federálne projekty (300 mld. EUR), krajinské vlády (100 mld. EUR) a klimatický transformačný fond (100 mld. EUR). Tento dlh stojí mimo nemeckej dlhovej brzdy, teda ústavného limitu na ročné zadlžovanie štátu.

Lenže podľa inštitútu ifo, jedného z hlavných nemeckých ekonomických výskumných pracovísk, 95 % nového dlhu získaného cez fond v roku 2025 neviedlo k dodatočným investíciám. Vláda presunula existujúce výdavkové položky z bežného rozpočtu do osobitného fondu. Z dostupných 24,3 mld. EUR sa reálne investície zvýšili len o 1,3 mld. EUR. Šéf ifo Clemens Fuest to opísal ako zapchávanie dier v rozpočte peniazmi financovanými dlhom.

Aj skutočne nové peniaze narážajú na úzke hrdlá. Európska komisia upozorňuje, že Nemecku chýba pracovná sila, plánovacia kapacita aj rýchlejšie povoľovanie, aby dokázalo veľké investície rýchlo premietnuť do praxe. Peniaze teda existujú v rozpočtových tabuľkách. Do reálnej ekonomiky sa však dostávajú príliš pomaly na to, aby zmenili vývoj.

Energetický šok na oslabených základoch

Bezprostredným dôvodom horšej prognózy je konflikt s Iránom a takmer úplné narušenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, ktoré prudko zvýšilo ceny ropy a plynu. Rada teraz očakáva, že inflácia v roku 2026 dosiahne 3,0 %; v novembrovej prognóze rátala s 2,1 %.

Tento energetický šok dopadá na ekonomiku, ktorú už predtým oslabili tri štrukturálne zmeny: strata lacného ruského plynu po roku 2022, slabnúci čínsky dopyt po nemeckých strojoch a autách a prechod na elektromobily, ktorý mení automobilový priemysel. Nemecký exportný model stál na lacnej energii a silnom zahraničnom dopyte po priemyselnom tovare. Obe opory sa stenčili.

Demografická stena

Najostrejšie varovanie rady sa týka sociálneho poistenia. Súhrnné odvody zo mzdy v Nemecku, teda príspevky na dôchodky, zdravotníctvo, nezamestnanosť a dlhodobú starostlivosť platené zamestnávateľom aj zamestnancom, už dosahujú 42,3 % hrubej mzdy. Bez reformy by sa mali zvýšiť na 45,4 % do roku 2030 a 49,7 % do roku 2040.

Najväčší tlak prichádza zo zdravotného poistenia, kde výdavky od roku 2005 vzrástli o 64 %, zatiaľ čo príjmy len o 31 %. Ako budú do dôchodku odchádzať silné povojnové ročníky, dôchodkové odvody majú do roku 2040 stúpnuť z 18,6 % na 21,8 %. Rada odhaduje, že rastúce zaťaženie by do roku 2035 znížilo HDP o 0,5 až 0,9 %.

Členka rady Veronika Grimmová to povedala priamo: „Veľkosť sociálneho štátu musí zodpovedať rastu krajiny. Sociálne výdavky sa nedajú stále zvyšovať, keď ekonomika nerastie.“

Prečo by si to mala všímať Európa

Nemecko tvorí približne 29 % HDP eurozóny. Jeho stagnácia sa cez dodávateľské reťazce a slabší dovozný dopyt prenáša do celého bloku. Európska centrálna banka, ktorá určuje úrokové sadzby pre všetkých 20 krajín eurozóny, teraz naráža na rozpor: členka Výkonnej rady Isabel Schnabelová presadzuje zvýšenie sadzieb 11. júna, aby krotila infláciu poháňanú energiami, zatiaľ čo nemecká ekonomika potrebuje opačný impulz. Ako upozorňuje Bruegel, ECB nemôže naraz nastaviť ideálnu politiku pre stagnujúce Nemecko aj odolnejšie južné ekonomiky, napríklad Španielsko.

Nemecký rozpočtový schodok sa má podľa prognóz zvýšiť z 2,7 % HDP v roku 2025 na 4,3 % v roku 2027, čím prekročí trojpercentný limit EÚ. Krajina, ktorá roky poučovala južnú Európu o zadlžovaní, dnes sama smeruje k rastúcemu schodku bez toho, aby zaň dostávala viditeľný rast.

Riziko do ďalších rokov má kruhovú logiku: slabý rast zväčšuje schodok, rastúce sociálne náklady vytláčajú priestor v rozpočte a fiškálny stimul, ktorý mal cyklus prelomiť, pohlcujú účtovné presuny a kapacitné obmedzenia. Pre Berlín je testom, či sa požičané peniaze dokážu zmeniť na produktívne investície skôr, než naplno príde demografický účet.