Grécko prepisuje líbyjskú dohodu Turecka

Najdôležitejší spor o hranice vo východnom Stredomorí sa neodohráva na pozemnej hranici, ale v súradniciach na námornej mape. Grécke a líbyjské delegácie ukončili 27. júla v Aténach tretie kolo technických rokovaní o tom, kadiaľ majú viesť ich námorné zóny južne od Kréty (ERT, ProtoThema). Formálne ide o právno-technické rozhovory. Politicky však Atény sledujú väčší cieľ: dohodnúť s Líbyou vlastnú námornú hranicu, ktorá by oslabila memorandum Turecka a Líbye z roku 2019. Práve táto dohoda zakreslila mapu tak, akoby grécke ostrovy vo východnom Stredomorí takmer neexistovali.

Grécka stratégia má jasnú logiku, ale aj slabé miesto. Závisí od partnera, ktorý sám sotva dokáže hovoriť jedným hlasom.

Memorandum, ktoré si Kréta nemôže dovoliť

V novembri 2019 podpísalo Turecko s vládou v Tripolise memorandum, v ktorom svoje pobrežia vykreslili ako priamo protiľahlé. Hranica, ktorú tým vytvorili, dala gréckym ostrovom, najmä Kréte, takmer nulovú váhu pri určovaní námorných zón. Podľa Dohovoru OSN o morskom práve, hlavnej zmluvy pre určovanie námorných hraníc, pritom ostrovy spravidla vytvárajú rovnaké morské zóny ako pevninské pobrežie, pokiaľ nejde o neobývateľné skaly (UNCLOS). Kréta je veľký a trvalo obývaný ostrov. Memorandum s ňou zaobchádza, akoby na mape takmer nebola.

Lídri EÚ dohodu odmietli už v priebehu niekoľkých týždňov. Európska rada, teda fórum hláv štátov a vlád, vyhlásila, že memorandum zasahuje do suverénnych práv tretích štátov a nemôže zaväzovať krajiny, ktoré nie sú jeho stranou (European Council). Politické odmietnutie však samo osebe nestačilo. Bez konkurenčnej dohody zostalo memorandum v tureckých a líbyjských diplomatických spisoch a Ankara sa oň naďalej opiera pri nárokoch južne od Kréty.

Grécka stratégia a jej najslabší článok

Grécko postupuje trpezlivo: chce vtiahnuť Líbyu do samostatnej bilaterálnej dohody o hranici južne od Kréty. Ak sa obe krajiny dohodnú na vlastnej línii, Turecko bude ťažšie tvrdiť, že memorandum z roku 2019 je jediný existujúci rámec.

Problém je v samotnej Líbyi. Od roku 2014 ju rozdeľujú súperiace vlády. Snemovňa reprezentantov so sídlom na východe krajiny podľa dostupných informácií nikdy neratifikovala memorandum s Tureckom, takže jeho domáce právne postavenie je sporné ešte predtým, než sa začne hovoriť o medzinárodnom práve (Ahram Weekly). Grécko potrebuje, aby sa tieto súperiace inštitúcie udržali pri rokovaniach dosť dlho na to, aby vznikli súradnice použiteľné v zmluve alebo v prípadnom konaní pred Medzinárodným súdnym dvorom.

Spoločný technický výbor rokoval v druhom kole 10. júna v Tripolise a tretie kolo sa konalo v Aténach. Podľa gréckej správy zatiaľ nevznikli ani dohodnuté súradnice, ani návrh dohody (ERT).

Samotná turecká právna pozícia je užšia, než naznačuje verejná debata. Ankara netvrdí, že ostrovy sa nikdy nepočítajú. Tvrdí, že medzinárodné súdy v niektorých prípadoch znížili váhu ostrovov pri určovaní námorných hraníc, ak by ich plné započítanie viedlo k neprimeranému výsledku. Takýto argument má oporu v judikatúre (ICJ Libya/Malta, Daily Sabah). Znížiť váhu ostrova a vymazať ho z výpočtu sú však dve rozdielne veci. Memorandum z roku 2019 je bližšie k tomu druhému.

Prečo sa pozerajú Rím aj Nikózia

Taliansko číta Líbyu cez energiu a migráciu. Plynovod GreenStream spája líbyjské ložiská so Sicíliou a taliansky minister obrany Guido Crosetto aj minister zahraničných vecí Antonio Tajani hovoria o stabilite južného Stredomoria ako o priamom hospodárskom záujme (Formiche).

Najviac vystavený je Cyprus. Európske energetické firmy rozvíjajú plynové ložiská v cyperských vodách a produkcia sa plánuje od roku 2028 (Phileleftheros). Ak turecká mapa získa legitimitu v jednej časti východného Stredomoria, bude ľahšie spochybňovať cyperské nároky v inej. Turecko memorandum podporilo aj vojenskou prítomnosťou v Líbyi, čo z dohody z roku 2019 robí dokument, ktorý sa nedá jednoducho prekryť iba novou čiarou na papieri (Les Clés du Moyen-Orient).

Atény pritom zároveň blokujú najnovší sankčný balík EÚ voči Rusku, aby chránili svoj lodný sektor, a stavajú na tom, že pomalé technické kreslenie máp môže časom prevážiť nad politickým memorandom. Grécko má zatiaľ právnu stratégiu, ktorej najslabším článkom je štát, ktorý potrebuje ako partnera.