Grécko platí za odchody migrantov

Má právnik, ktorý človeku vysvetľuje jeho práva, dostať viac peňazí vtedy, keď sa ich klient vzdá? Grécka vláda nastavila nový systém práve takto. Podľa novej vyhlášky dostane právnik dodatočných 250 €, ak žiadateľ o azyl, ktorému poskytol právne usmernenie, dokončí dobrovoľný odchod z krajiny. Grécke advokátske komory tvrdia, že takýto model mení právnu pomoc na finančnú motiváciu k deportácii (Government Gazette PDF, In.gr). Žiadna inštitúcia EÚ zatiaľ neposúdila, či je schéma v súlade s azylovým právom.

Ako bonus funguje

Vyhláška, spoločné ministerské rozhodnutie 120961/2026, nahrádza mimovládne organizácie súkromnými právnikmi pri poskytovaní prvotných právnych informácií žiadateľom o azyl. Právnici sa zapisujú do registra vedeného cez Aténsku advokátsku komoru a za jedno usmernenie dostanú 160 € plus DPH (ProtoThema English).

Sporná časť sa týka ľudí v hraničnom konaní, teda v zrýchlenom procese, ktorý Grécko používa na vonkajších hraniciach EÚ. Ak úrady vyhodnotia, že žiadateľ nemá „silný utečenecký profil“, vyhláška neurčuje, kto a podľa akých kritérií to posúdi, právnik dostane ďalších 250 € plus DPH vtedy, keď človek do dvoch mesiacov opustí Grécko (Ethnos). Nestačí teda zámer odísť. Platba vzniká až po skutočnom odchode.

Argument vlády je jednoduchý: právne informácie majú poskytovať kvalifikovaní právnici namiesto mimovládnych organizácií a dobrovoľný návrat je štandardná možnosť podľa práva EÚ (Return Directive 2008/115/EC). Obe tvrdenia sú pravdivé. Koordinačný výbor gréckych advokátskych komôr však oznámil, že právnici sa do systému nezapoja, ak vláda nezruší ustanovenia o bonuse. Jeden z gréckych textov opísal schému ako výzvu, aby sa právnici zapojili do logiky „lovu hláv“ (In.gr). Profesijná námietka je priamočiara: ak právnik zarobí viac vtedy, keď jeho klient vzdá svoje konanie, vzniká finančný záujem proti záujmu klienta.

Samotné stretnutia nie sú plnohodnotným právnym zastupovaním. Grécke médiá ich opisujú ako usmernenie, ktoré možno poskytovať aj na diaľku a v skupinách po pätnásť alebo viac ľudí. Má pokrývať procesné práva, povinnosti a možnosti návratu (Newsbeast). Pri žiadateľoch z krajín, kde je miera uznávania azylu pod 20 %, obsah zahŕňa aj informácie o trestoch za nelegálny vstup alebo pobyt.

EÚ vie zapísať práva do zákona. Grécko rozhoduje, ako pôsobia pri stole.

Azylové právo EÚ chráni právo na informácie, na konzultáciu s právnym poradcom aj na odvolanie proti negatívnemu rozhodnutiu (Directive 2013/32/EU). Nové nariadenie o azylovom konaní, teda nariadenie 2024/1348, ktoré je jadrom nedávno prijatého Paktu o migrácii a azyle, rozširuje hraničné konania, no tieto záruky ponecháva (Regulation (EU) 2024/1348). Právo EÚ nezakazuje informovať žiadateľov, že existuje možnosť návratu. Problém je v spúšťači platby: právnik zarobí viac až po tom, čo žiadateľ odíde.

Význam to má aj mimo Grécka. Pakt vstúpil v polovici roka 2026 do fázy implementácie a sľubuje rýchlejšie konania vyvážené individuálnymi zárukami (European Commission Home Affairs). Grécko patrí medzi hlavné krajiny na vonkajšej hranici EÚ a žiadateľov spracúva podľa nových zrýchlených pravidiel. Táto vyhláška je presne ten typ vnútroštátneho rozhodnutia, ktorý určí, či záruky Paktu budú fungovať aj v praxi. Podľa dostupných informácií bonus vytvára vážny konflikt s ochranami v práve EÚ, hoci zatiaľ nejde o preukázané porušenie.

Európska komisia, Agentúra EÚ pre azyl (EUAA, ktorá sleduje azylové systémy členských štátov) ani súd sa k veci zatiaľ nevyjadrili (EUAA Asylum Report 2026). Schému by mohli preskúmať grécke správne súdy v individuálnom odvolaní. Komisia by mohla otvoriť konanie o porušení práva EÚ. EUAA by mohla konflikt záujmov pomenovať v ďalšej správe. Nič z toho sa zatiaľ nestalo.

Taliansko ukazuje inú verziu rovnakého rizika. Europoslanci a mimovládne organizácie obviňujú taliansko-albánske centrá na spracovanie migrantov z netransparentnosti a obmedzeného prístupu k právnikom (Euronews Italy). Zdravotnícke a občianske organizácie varujú, že preverovanie ľudí sa presúva do policajne kontrolovaných priestorov a prebieha v tesných lehotách (Questione Giustizia). Taliansky systém nemá bonus viazaný na výsledok. Účinok však môže byť podobný: formálne práva zostanú, no postup je nastavený tak úzko, že ich využitie je ťažšie.

Čo stále nevieme

Údaje z praxe zatiaľ neexistujú. Nie je jasné, koľko stretnutí bude individuálnych a koľko skupinových. Nevieme, koľko žiadateľov dostane tlmočenie ani ako často sa vyplatí bonus 250 €. Bez týchto čísel sa nedá povedať, či bonus mení správanie právnikov a žiadateľov, alebo zostane okrajovou položkou.

Ľudia, ktorých sa schéma dotýka najviac, sú v tejto debate najmenej viditeľní. Kľúčová otázka preto znie, či žiadateľ o azyl pri „dobrovoľnom odchode“ skutočne rozumel, že tým môže ukončiť svoju žiadosť o ochranu. Konštrukcia vyhlášky na ňu neodpovedá.