Grécko stráži deficity, Nemecko prekračuje limity

Krajina, ktorá potrebovala tri medzinárodné záchranné programy, dnes vedie orgán dohliadajúci na rozpočtové pravidlá eurozóny. Grécky minister financií Kyriakos Pierrakakis bol v decembri 2025 zvolený za predsedu Euroskupiny, teda stretnutia ministrov financií krajín platiacich eurom. Je prvým predsedom z krajiny, ktorá prešla dlhovou krízou. Teraz vedie rokovania, na ktorých Francúzsko, Rakúsko či Fínsko vysvetľujú, ako chcú dostať svoje schodky pod kontrolu.

Grécko malo v roku 2025 rozpočtový prebytok +1,7 % HDP a jeho dlh klesol o osem percentuálnych bodov na 146,1 % HDP (Eurostat). Nemecko podľa jarnej prognózy Európskej komisie na rok 2026 skončilo so schodkom -3,7 %. Fínsko malo v roku 2025 schodok -3,4 % (Statistics Finland) a Komisia očakáva, že tento rok narastie na -4,5 %.

Nemecko aj Fínsko tým prekračujú trojpercentný limit deficitu z Maastrichtskej zmluvy, ktorý si krajiny EÚ stanovili v roku 1992 ako jednu z podmienok spoločnej meny. V celej Únii je dnes nad týmto limitom trinásť členských štátov a deväť z nich čelí formálnemu postupu pri nadmernom deficite, teda procesu, v ktorom EÚ predpisuje cestu späť k udržateľnejším verejným financiám.

Nemecká výnimka, fínsky tlak

Nemecký schodok je vyšší než fínsky, no Berlín sa formálnemu konaniu úplne vyhol. Fínsko sa doň dostalo v januári 2026.

Rozdiel spôsobuje výnimka známa ako národná úniková klauzula. Krajinám umožňuje odpočítať si z výpočtu deficitu výdavky na obranu až do výšky 1,5 % HDP. Aktivovalo ju pätnásť krajín. Keď sa z nemeckého schodku odrátajú výdavky na obranu, upravený deficit klesne približne na 2,9 %, teda tesne pod limit.

Fínsko použilo rovnakú klauzulu, no čísla mu nevychádzajú. Jeho schodok nevzniká najmä pre obranu, ale pre rast sociálnych výdavkov spojených so starnutím populácie a hospodársky rast iba 0,2 % v roku 2025. Bundesbank pritom upozorňuje, že aj upravený nemecký deficit bude v rokoch 2026 a 2027 nad tromi percentami a bude smerovať k piatim percentám. Výnimka teda kupuje čas, nie riešenie.

Škrty v dávkach, peniaze na zbrane

Fínske výdavky na obranu majú do roku 2029 stúpnuť na 14 až 15 miliárd eur ročne, približne na dvojnásobok dnešnej úrovne. Vláda preto škrtala podporu v nezamestnanosti, príspevky na bývanie aj odborné vzdelávanie (SAK). DPH sa zvýšila na 25,5 %. Dlhodobé bezdomovectvo vlani stúplo o 29 %, prvýkrát za desať rokov.

Komisár Dombrovskis pri návšteve Helsínk vyhlásil, že Fínsko prijíma „účinné opatrenia“ (fínske ministerstvo financií). Vo fiškálnom práve EÚ táto formulácia znamená, že krajina sa drží predpísanej výdavkovej trajektórie, nie že skutočne dosahuje deficitný cieľ. Fínsky nezávislý ekonomický inštitút ETLA tvrdí, že krajina nesplní ani jeden zo svojich vlastných fiškálnych cieľov: nie deficit jedno percento do roku 2027, ani vyrovnaný rozpočet do roku 2031. OECD aj MMF sa zhodujú, že súčasná trajektória zrejme nestačí.

Krajiny po záchranných programoch majú prebytky

Grécko, Portugalsko, Írsko aj Cyprus skončili v roku 2025 s rozpočtovými prebytkami (Eurostat). Tieto krajiny v 2010-tych rokoch prešli záchrannými programami, vynútenými škrtmi a inštitucionálnym ponížením. Tvrdá reštrukturalizácia verejných financií vytvorila návyky, ktoré sa teraz ukazujú v číslach. V júni 2026 Európska komisia vyradila Grécko zo zoznamu krajín s vysokým rizikom makroekonomických nerovnováh.

EÚ ešte nikdy neudelila krajine pokutu za nadmerný deficit. Najbližším prípadom bola pokuta 18,9 milióna eur pre Španielsko v roku 2015, no išlo o falšovanie štatistík, nie o príliš vysoké výdavky. V roku 2003 Francúzsko a Nemecko zablokovali sankcie voči sebe samým v Rade. O pokutách hlasujú ministri financií navzájom. Táto konštrukčná slabina sa nezmenila.

Fínsko škrtá podporu na bývanie a zmrazuje dávky, aby zostalo na predpísanej ceste. Nemecko si vytvorilo mimorozpočtový infraštruktúrny fond za 500 miliárd eur a dostalo výnimku. Obe krajiny dodržiavajú pravidlá. Iba jedna pri tom zužuje sociálnu sieť.