Guterres naráža na Ankaru

António Guterres prišiel v nedeľu na Cyprus zistiť, či sa dajú obnoviť rozhovory o zjednotení ostrova, ktorý je rozdelený od tureckého vojenského zásahu v roku 1974. Bola to prvá návšteva generálneho tajomníka OSN na Cypre za šestnásť rokov (Euronews Germany). Nepriniesol návrh dohody ani vopred dohodnutý rokovací rámec. Osobitná vyslankyňa OSN María Ángela Holguínová opísala cieľ jednoducho: presvedčiť oboch lídrov, aby vstúpili do rokovaní (Cyprus Mail). Problém však nie je v kalendári diplomatických stretnutí. Jedna strana chce federáciu. Druhá žiada uznanie dvoch samostatných suverénnych štátov.

Federácia proti dvom štátom

Rámec Bezpečnostnej rady OSN počíta s bizonálnou, bikomunitnou federáciou: jeden štát, dve politicky rovnoprávne komunity a jedna suverenita (S/RES/1251). Vláda cyperských Grékov tvrdí, že odmietne každé riešenie mimo tohto rámca (Cyprus Mail). Grécko tento postoj podporuje bez výhrad. Premiér Kyriakos Mitsotakis opisuje cyperskú otázku ako európsky problém, nie ako bilaterálny grécko-turecký spor, a Atény otvorene odmietajú rozdelenie ostrova (ERT, Lavaron).

Turecko ide opačným smerom. Jeho vysokí predstavitelia trvajú na tom, že žiadne riešenie nemôže obísť Ankaru a že realistický proces musí vychádzať zo suverénnej rovnosti dvoch koexistujúcich štátov (Hürriyet Daily News). Minister zahraničných vecí Hakan Fidan zopakoval túto líniu priamo Holguínovej niekoľko dní pred Guterresovým príchodom (Politis). To nie je vyjednávacia pozícia v rámci OSN. Je to odmietnutie jeho základného predpokladu.

Kde vstupuje Brusel a kde sa jeho úloha končí

Európska únia zvýšila svoju viditeľnosť. Komisia 13. júla vymenovala Raffaeleho Fitta za osobitného zástupcu pre Cyprus, čím dala Bruselu konkrétnu tvár na koordináciu európskeho vstupu do procesu OSN. Holguínová sa pred cestou do Ankary stretla v Bruseli s Fittom aj predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou (Politis, Hürriyet Daily News). Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová potvrdila, že Brusel považuje za rozhodujúcu práve líniu OSN (CNA).

Brusel má vplyv, ale nie mandát rozhodnúť. Cyprus vstúpil do EÚ v roku 2004, no podľa Protokolu 10 prístupovej zmluvy sa právo EÚ na severe ostrova neuplatňuje, kým ostrov zostáva rozdelený (EUR-Lex). Prípadná dohoda by musela fungovať v rámci európskeho práva, takže Komisia môže ovplyvniť praktickú podobu riešenia: pravidlá obchodu, pohyb ľudí či právne zosúladenie. O otázke suverenity, ktorá je jadrom sporu, však rozhodnúť nevie.

Nikózia chce širší pokrok vo vzťahoch EÚ a Turecka podmieniť pohybom v cyperskej otázke. Ankara odmieta, aby celý vzťah závisel od ostrova. Táto patová situácia brzdí aktualizáciu colnej únie, vízové dohody aj hlbšie bezpečnostné väzby. Žiadna zverejnená ponuka EÚ voči Turecku nespája konkrétne ústupky s pokrokom na Cypre.

Plyn zvyšuje obchodné stávky

Tlak zvyšujú dva energetické vývoje. Eni a TotalEnergies sa blížia ku konečnému investičnému rozhodnutiu o plynovom poli Kronos pri Cypre, spoločnom projekte, ktorý by sa mohol stať prvou komerčnou ťažbou na mori pri ostrove (Bloomberg). Na samostatnej línii začalo Turecko po dohode z 10. júla s tamojšími úradmi pripravovať seizmické prieskumy pre plynovod smerom na severný Cyprus. Nikózia protestovala a talianska analýza opísala plynovod ako krok, ktorým sa Ankara snaží stať nevyhnutným energetickým hráčom a zároveň pevnejšie pripútať sever ostrova k Turecku (Kathimerini Cyprus, Notizie Geopolitiche). Plyn zvyšuje cenu pokračujúceho rozdelenia. Nemení však to, kto vlastní mierový proces.

Väčšina hlavných miest EÚ sleduje Cyprus z odstupu. Nemecko ho číta najmä cez svoj vzťah s Tureckom, nie ako samostatnú politickú prioritu (Euronews Germany). Dostupné správy naznačujú, že Francúzsko a Taliansko sledujú tému cez energetiku a suverenitu, no nechávajú vedenie na OSN. Cyperská otázka tak zostáva politicky v rukách Nikózie, Atén, Ankary a malej skupiny členských štátov, ktorých sa priamo dotýka. Guterres môže pomenovať vzdialenosť medzi federáciou a uznaním dvoch štátov a dostať aktérov do jednej miestnosti. Uzavrieť túto vzdialenosť by si vyžadovalo, aby Turecko rokovalo v rámci, ktorý dnes odmieta. Jadrom problému je politické uznanie, nie diplomatický harmonogram.