Guterres skúsi rozhýbať Cyprus

Nikózia je posledné rozdelené hlavné mesto v Európe. Mestskými ulicami prechádza nárazníková zóna OSN: na jednej strane vládne Cyperská republika ako členský štát EÚ, na druhej tureckocyperská administratíva, ktorú uznáva iba Ankara, kontroluje územie držané tureckou armádou od roku 1974. Po 52 rokoch zostáva fyzická čiara na mieste. Politická tiež.

Generálny tajomník OSN António Guterres príde na ostrov 27. až 29. júla, aby podľa OSN „posunul mierové úsilie“; pôjde o prvú takúto cestu úradujúceho generálneho tajomníka po rokoch (UN, Reuters/Internazionale). Niekoľko dní predtým dala Európska komisia procesu formálne miesto aj v rámci EÚ, keď za osobitného predstaviteľa pre Cyprus vymenovala výkonného podpredsedu Raffaeleho Fitta (Decode39, Eunews). Jeho mandátom je koordinovať účasť Únie popri rokovaniach vedených OSN, teda zabezpečiť, aby Brusel pri stole nemal iba úlohu pasívneho pozorovateľa. New York aj Brusel chcú proces vrátiť do pohybu. Problém je, že obe strany sa už nezhodujú ani na tom, kam má viesť.

Dva ciele, jeden ostrov

Rámec OSN pre riešenie cyperskej otázky počíta s bizonálnou, bikomunitnou federáciou: jedným štátom, jednou suverenitou a politickou rovnosťou medzi gréckymi a tureckými Cyperčanmi. „Politická rovnosť“ v tomto kontexte znamená, že obe komunity by sa delili o moc bez ohľadu na počet obyvateľov a každá by mala možnosť zablokovať rozhodnutia ohrozujúce jej životné záujmy. Tento základ potvrdila rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1251 (S/RES/1251(1999)). Grécko a Cyperská republika trvajú na tom, že prípadné nové rokovania sa musia začať práve odtiaľ (Euronews Greece).

Turecko a tureckocyperské vedenie takýto východiskový bod odmietajú. Júlová pozícia Ankary z roku 2026 žiada, aby bola ešte pred začiatkom akéhokoľvek procesu uznaná „suverénna rovnosť a rovnocenný medzinárodný status“, a obviňuje EÚ zo zaujatosti od vstupu Cypru do Únie v roku 2004 (Turkish MFA). V praxi tento jazyk smeruje k dvom samostatným štátom, nie k jednej federácii.

Nejde teda o spor o formulácie. Ide o spor o konečný stav. Posledný vážny pokus preklenúť túto priepasť sa skončil v roku 2017 vo švajčiarskej Crans-Montane, kde rokovania stroskotali na otázkach správy štátu, územia, majetku a tureckých bezpečnostných záruk (S/2017/814). Vo verejne dostupných informáciách pred Guterresovou cestou nie je nič, čo by naznačovalo, že sa tento pat podarilo prelomiť.

Prečo EÚ nemôže zostať mimo

Európska únia považuje celý ostrov za územie EÚ. Podľa Protokolu č. 10 k prístupovej zmluve je však uplatňovanie európskeho práva na severe pozastavené, pretože Cyperská republika tam nevykonáva účinnú kontrolu (Protocol No 10). Prechody a obmedzený obchod cez deliacu líniu upravuje osobitné nariadenie o zelenej línii (Regulation 866/2004). Každá dohoda by sa preto musela premietnuť do práva EÚ, hraničnej praxe aj práv občanov. Únia je tým súčasťou mechaniky riešenia, nie iba jeho svedkom.

Členské štáty sa však na Cyprus nepozerajú rovnako. Verejne žiadna veľká európska metropola neviaže celý vzťah s Tureckom na cyperskú otázku. Ankara je pre EÚ príliš dôležitá v migrácii, súdržnosti NATO aj regionálnej bezpečnosti. Táto zdržanlivosť dáva Turecku priestor prehlbovať integráciu so severom, zatiaľ čo diplomacia beží popri tom. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová naznačila hranice tejto trpezlivosti, keď Turecko vyzvala, aby rešpektovalo suverénne práva Cypru pri plánovanom plynovode na sever ostrova (Cyprus Mail, To Vima). Varovanie však nie je dôsledok. Ankara tento rozdiel pozná.

Čo by znamenal posun

Tureckocyperský líder Tufan Erhurman privítal návštevu ako príležitosť, aby si strany lepšie porozumeli (Politis). Guterresova najnovšia správa však konštatovala, že už dohodnuté opatrenia na budovanie dôvery zostávajú nesplnené (Cyprus Mail).

Najsilnejším výsledkom by bol harmonogram novej konferencie vo formáte päť plus jeden: dve cyperské strany, Grécko, Turecko, Spojené kráľovstvo a OSN, s jasne určenou agendou. Menším, ale skutočným výsledkom by boli konkrétne výstupy: nové prechody, praktické zlepšenia obchodu alebo dohodnuté kroky na budovanie dôvery, ktoré sa aj uskutočnia. Samotné zmierlivé komuniké by len potvrdilo to, čo už ukazuje doterajší vývoj: medzinárodný systém sa naučil rozdelenie Cypru spravovať lepšie, než ho riešiť. Ak návšteva neprinesie harmonogram, agendu ani konkrétne záväzky, ukáže sa, že OSN vie cyperskú otázku stále udržiavať pri živote, no zatiaľ ju nevie posunúť.