Guterres príde na Cyprus 27. júla

Keď vo februári 2010 navštívil Cyprus Pan Ki-mun, lídri cyperských Grékov a cyperských Turkov ešte sedeli za rokovacím stolom. O šestnásť rokov neskôr strážia mierové jednotky OSN nárazníkovú zónu, ktorá drží prímerie, ale nemá mandát vyrokovať mier. Jadrom sporu sa nepohlo nič. António Guterres príde na Cyprus 27. júla na tri dni rokovaní s lídrami oboch komunít (Sigmalive, Europa Press). Diplomatická infraštruktúra je dnes prepracovanejšia než kedykoľvek za posledné roky. Prekážky zostali tie isté.

Dvaja vyslanci, jeden zamrznutý konflikt

Guterres postupuje cez takzvané „dobré služby“ OSN, teda mediačný kanál, ktorý generálnemu tajomníkovi umožňuje priviesť strany k rokovaniam, no nedáva mu právomoc nanútiť dohodu (misia dobrých služieb OSN). Jeho osobná vyslankyňa María Ángela Holguín od roku 2025 pendluje medzi oboma stranami. Marcové stretnutie dostalo za jeden stôl lídrov oboch komunít aj tri garantské mocnosti, Grécko, Turecko a Spojené kráľovstvo, ktoré majú formálnu bezpečnostnú úlohu podľa cyperskej Zmluvy o zárukách z roku 1960. Guterres po ňom povedal, že strany sa dohodli pokračovať v rozhovoroch a znovu sa stretnúť (vyhlásenie generálneho tajomníka OSN). Je to obmedzený posun, ale viac než len diplomatická atmosféra.

V Bruseli k tomu 13. júla pribudla ďalšia vrstva. Európska komisia vymenovala Raffaeleho Fitta, jedného zo svojich najvyššie postavených členov, za osobitného zástupcu pre Cyprus (Európska komisia). Jeho úlohou je pripraviť, ako by sa po zjednotení uplatňovalo právo EÚ, a nasmerovať podporu pre komunitu cyperských Turkov. Prezident Nikos Christodulidis tento krok privítal ako politické posilnenie procesu (Cyprus Mail). Fitto však má pripraviť právny terén po dohode, nie vyrokovať samotnú dohodu.

Ankara stojí proti federácii

Riešenie podporované OSN počíta s bizonálnou, bikomunitnou federáciou: dvoma geograficky odlíšenými zónami, gréckocyperskou a tureckocyperskou, ktoré by zdieľali moc v jednom suverénnom štáte (rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1251). Turecko a vedenie cyperských Turkov tento model odmietajú. Minister zahraničných vecí Hakan Fidan povedal Holguín, že Ankara podporuje dvojštátne riešenie založené na suverénnej rovnosti (Yeni Şafak). Turecké ministerstvo zahraničia odmietlo Fittovo vymenovanie ako vnútornú vec EÚ a tvrdí, že Únia stratila neutralitu už prijatím Cypru v roku 2004 (turecké ministerstvo zahraničia).

Práve táto medzera zmarila posledné vážne rokovanie. Konferencia v Crans-Montane v roku 2017 stroskotala na bezpečnostných zárukách, prítomnosti vojakov, území, správe štátu a majetkových otázkach (správa generálneho tajomníka S/2017/814). Odvtedy sa nevyriešila ani jedna z nich.

Páky, ktoré EÚ nechce naplno použiť

Európa má nástroje, ale málo chuti použiť ich naplno. V roku 2019 Rada EÚ, teda fórum, v ktorom členské štáty prijímajú spoločné rozhodnutia, pozastavila dialógy na vysokej úrovni po tom, ako Turecko nelegálne vŕtalo v cyperských vodách (Rada EÚ). Modernizácia colnej únie, o ktorú Ankara stojí, leží na stole od roku 2016 bez toho, aby posunula turecký postoj k podobe riešenia (Európska komisia). Na papieri je to vplyv. V praxi však členské štáty potrebujú Turecko pri riadení migrácie, energetických trasách aj koordinácii v NATO. Žiadna z hlavných európskych metropol zatiaľ neukázala ochotu ísť do sporu, ktorý by Ankaru prinútil zmeniť kalkuláciu.

Grécko trvá na tom, že každé riešenie musí byť zlučiteľné s právom EÚ (grécke ministerstvo zahraničia). Francúzsko podporuje rámec OSN (Le Figaro). Spoločná pozícia európskych vlád sa dá zhrnúť jednoducho: riešenie má vzniknúť v rámci európskeho práva, ale nie za cenu otvoreného roztrhnutia vzťahov s Ankarou.

Guterres môže vytvoriť priestor na rozhovor. Fitto môže pripraviť, ako by pravidlá EÚ absorbovali prípadnú dohodu. Ani jeden z nich však nevie vyrobiť zhodu na základnej podobe cyperského štátu, ktorá chýbala už pred deviatimi rokmi v Crans-Montane. Odpoveď leží v Ankare a Ankara doteraz vyslala všetky signály, že svoj postoj nezmenila.