Guterres skúša tureckú cenu za Cyprus

Generálny tajomník OSN António Guterres príde 27. júla na Cyprus na rokovania s lídrami gréckych a tureckých Cyperčanov. Ide o najkoncentrovanejší diplomatický pokus za posledné roky, ako znovu otvoriť rozhovory o rozdelení ostrova, ktoré trvá už 53 rokov (UN, DW). Jeho cesta nadväzuje na týždne kyvadlovej diplomacie vyslankyne OSN Maríe Ángely Holguínovej a na čerstvé zapojenie Európskej komisie. Či z toho vznikne skutočný rokovací formát, bude závisieť od dvoch vecí: či sa turecká podmienka nedostane na štartovaciu čiaru a či Brusel ukáže, že prípadnú dohodu pod OSN vie premeniť na použiteľné právo EÚ.

Turecká vstupná cena

Proces naráža na tvrdú prekážku ešte pred začiatkom. Ankara odmieta vstúpiť do formálnych rokovaní, kým nebude tureckocyperská strana najprv uznaná ako rovnocenný suverénny subjekt, čo Turecko nazýva „suverénnou rovnosťou“ (Politis, Hürriyet Daily News). Prakticky to znamená, že sever ostrova chce Turecko dostať k stolu ako samostatný štát ešte predtým, než sa začne hovoriť o riešení. Tým by sa celé rokovanie posunulo mimo dlhodobý cieľ OSN: jednotný federálny Cyprus s dvoma časťami, ktoré si delia moc. Grécki a cyperskí predstavitelia túto hranicu označujú za červenú čiaru (Euronews France).

Guterres teraz rieši, či túto požiadavku dokáže obísť a dotlačiť strany aspoň k neformálnemu rozšírenému stretnutiu. V takom formáte by pri jednom stole sedeli Grécko, Turecko, Spojené kráľovstvo, OSN a obe cyperské strany, pričom by rokovanie malo aj postupnosť a časový rámec (RIK). Ak by sa mu to podarilo bez prijatia tureckého rámovania, bol by to reálny posun.

Prečo Brusel nemôže len čakať

Európska únia tu nie je nezúčastnený pozorovateľ. Podľa práva EÚ je celé územie Cypru územím Únie. Pravidlá EÚ sú však pozastavené v oblastiach, kde Cyperská republika nevykonáva účinnú kontrolu. Tento stav stojí na Protokole 10 k prístupovej zmluve Cypru, ktorý zároveň hovorí, že po prípadnom urovnaní musí Rada EÚ, teda ministri členských štátov, jednomyseľne rozhodnúť na návrh Komisie, ako sa právo EÚ začne uplatňovať aj na severe (Protocol 10, EUR-Lex).

Politická dohoda sprostredkovaná OSN by teda skončila v Bruseli v tej najťažšej fáze. Únia by musela prispôsobiť právo EÚ podmienkam na celom ostrove, nastaviť pravidlá pre vlastnícke nároky, nasmerovať peniaze a upraviť režim zelenej línie, ktorý dnes reguluje pohyb cez deliacu čiaru. EÚ pri tom byť musí. Práve to dáva Turecku najjednoduchší argument proti nej.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí označilo vymenovanie Raffaeleho Fitta za osobitného zástupcu Komisie pre Cyprus za jednostranný a zaujatý krok. Tvrdí, že Brusel stratil nestrannosť už v roku 2004, keď Cyprus vstúpil do Únie (Turkish MFA). Je to účelová námietka, ale nie úplne nelogická. Cyprus sedí v tej istej Rade, ktorá bude neskôr schvaľovať časti mechanizmu dohody, a zároveň hlasuje o vzťahoch EÚ s Tureckom. Z pohľadu Ankary rozhodca hrá za jednu stranu.

Fitto, výkonný podpredseda Komisie pre súdržnosť a reformy, bol do funkcie vymenovaný 13. júla (European Commission). Nie je mediátorom. Jeho úlohou je pracovať v rámci OSN, koordinovať sa s Holguínovou a pripraviť pôdu na obnovenie rokovaní (Euractiv). Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová 22. júla po rozhovore s Holguínovou potvrdila podporu Únie pre proces vedený OSN (Infobae/EFE).

Chýbajúci plán

Najslabším miestom dnešného nastavenia je otázka, čo presne by Brusel urobil deň po dohode. Z verejne dostupných správ citovaných v tomto texte nevyplýva, či má Fitto písomný mandát, samostatný tím, časový plán alebo definovaný balík opatrení k tomu, ako by sa právo EÚ rozšírilo na sever, ako by sa riešili vlastnícke spory a ako by tiekli financie. Oznámenie Komisie o jeho vymenovaní (European Commission) opisuje koordinačnú úlohu, nie plán vykonania.

Guterres môže otestovať, či sú rokovania vôbec možné. Komisia musí odpovedať na inú otázku: či je EÚ pripravená na deň po dohode.