Guterres skúša cyperský pat

António Guterres pricestoval v nedeľu na Cyprus na tri dni rokovaní s lídrami rozdeleného ostrova. Nepriniesol hotový návrh dohody a pred jeho príchodom neexistovala ani dohoda o obnovení formálnych rozhovorov. Ide o najvyššiu úroveň angažovania OSN v cyperskej otázke od krachu rokovaní vo švajčiarskej Crans-Montane v roku 2017. Cieľ návštevy je preto zámerne skromný: zistiť, či sú vôbec možné štruktúrované rozhovory, keď sa obe strany nezhodujú ani na tom, o čom by rokovali.

Rozpor v samotnom východisku

Rámec Bezpečnostnej rady OSN počíta s bizonálnou, bikomunitnou federáciou: jedným štátom, dvoma politicky rovnoprávnymi komunitami, jednotnou suverenitou a jedným občianstvom (S/RES/1251, UN Press). Niekoľko dní pred Guterresovým príchodom však turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan zopakoval požiadavku Ankary na „suverénnu rovnosť“, teda v praxi na dvojštátne riešenie, ktoré je mimo tohto rámca (Hürriyet Daily News, TRT World). V tom je jadro problému: OSN má mandát sprostredkovať federáciu, zatiaľ čo Turecko ju verejne odmieta.

Guterres sa má osobitne stretnúť s prezidentom cyperských Grékov Nikosom Christodoulidesom a lídrom cyperských Turkov Tufanom Erhürmanom. Následne má s oboma večerať v súkromnom formáte a zvolať spoločné stretnutie lídrov v nárazníkovej zóne pod kontrolou OSN (Politis, UN Web TV). Program je nastavený skôr na odčítanie politickej teploty než na vyrobenie dohody. Šéf mierových operácií OSN Jean-Pierre Lacroix opísal cestu ako súčasť „veľmi intenzívneho politického úsilia“ (CNA). Je to opatrná formulácia: priznáva reálnu diplomatickú prácu, ale nenaznačuje prielom (DW).

Christodoulides povedal, že pred návštevou nebol stranám zaslaný nijaký návrh dohody (Stockwatch). Za skutočný výsledok by sa preto dalo považovať aj menej: dohoda o ďalšom formáte, harmonogram alebo dôvod prizvať Grécko, Turecko a Spojené kráľovstvo. Tieto tri garančné mocnosti majú formálnu úlohu ešte z usporiadania pri vzniku nezávislého Cypru v roku 1960 a bez ich súhlasu sa nedajú vyriešiť najťažšie bezpečnostné otázky (CNA).

Brusel môže pridať páky, OSN však nenahradí

Európska komisia je tentoraz viditeľnejšia než v predchádzajúcich kolách. Dňa 13. júla vymenovala talianskeho podpredsedu Komisie Raffaeleho Fitta za osobitného zástupcu pre Cyprus (Open, Cyprus Mail). Osobitná vyslankyňa OSN Maria Angela Holguin sa 22. júla v Bruseli stretla s Fittom aj s predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou a následne odcestovala do Ankary, aby si overila tureckú pozíciu (Politis).

Brusel má konkrétny dôvod, prečo mu na veci záleží. Cyprus vstúpil do Európskej únie v roku 2004, no právo EÚ sa na severe ostrova stále neuplatňuje, pretože tam Cyperská republika nevykonáva účinnú kontrolu. Táto výnimka je zapísaná priamo v prístupovej zmluve (EUR-Lex). Posun v cyperskej otázke by zároveň mohol odblokovať časti zamrznutého vzťahu EÚ s Tureckom vrátane obchodu, energetiky, dopravy a migrácie (European Commission). Európska rada, teda fórum lídrov členských štátov, už prípadné znovuotvorenie vzťahov s Ankarou opísala ako postupné, vratné a podmienené správaním Turecka (European Council).

Fitto môže prepojiť európske stimuly s procesom OSN. Nemôže ho však nahradiť. O stiahnutí vojakov a právach intervencie rozhodujú garančné mocnosti, nie Brusel, ktorý na takéto otázky nemá mandát. Aj Guterres vo svojej správe Bezpečnostnej rade z roku 2017 napísal, že Crans-Montana stroskotala preto, lebo strany nedosiahli potrebnú „kritickú masu“ dohody v kľúčových kapitolách, najmä v bezpečnosti a správe vecí verejných (S/2017/814). Odvtedy sa tieto otázky nezjednodušili.

Guterres vie zmapovať rozdiely a dostať aktérov do jednej miestnosti. Nemôže však prinútiť Turecko, aby rokovalo v rámci federácie, ktorú dnes Ankara odmieta.