Hormuz ženie energetickú infláciu na 12.5%

Úzky prieliv medzi Iránom a Ománom je dnes ďalším testom európskej inflácie. Irán tvrdí, že Hormuzský prieliv je uzavretý, Washington spochybňuje, či sa lodná doprava naozaj zastavila. Trhom však na pohyb cien netreba nepriestrelnú blokádu. Stačí riziko, meškanie a nedostatok náhradných dodávok.

Rozhodujúci je rozsah. V roku 2024 prešlo cez Hormuz približne 20 mil. barelov ropy a ropných kvapalín denne, čo zodpovedá asi 20 % svetovej spotreby. Tou istou trasou išla aj približne pätina globálneho obchodu so skvapalneným zemným plynom, uvádza EIA. Väčšina týchto tokov smeruje do Ázie, nie do Európy. Európa však nakupuje energiu na globálnych trhoch, takže úzke miesto zásobujúce Čínu, Indiu, Japonsko a Južnú Kóreu môže zdvihnúť náklady na naftu, plyn, hnojivá aj priemyselné vstupy od Rotterdamu po Sliezsko.

Šok sa najprv prenáša cez ceny

Európska zraniteľnosť nespočíva najmä v priamych dodávkach ropy z Perzského zálivu. Nemecko v roku 2025 odoberalo priamo z Blízkeho východu len 6,1 % dovozu ropy, zatiaľ čo jeho celková závislosť od dovozu energie dosahovala 67 %, pripomína Destatis. V tom je jadro problému: nízka priama expozícia môže ísť spolu s vysokou cenovou expozíciou.

Prvým kanálom sú očakávania. Futures sa hýbu, keď obchodníci čakajú napätejšiu ponuku, drahšiu dopravu alebo vyššie poistné za vojnové riziko. BNP Paribas upozornila, že potrubia dokážu obísť len časť bežných tokov cez Hormuz, takže ropný trh rýchlo premieta nedostatok okamžite dostupnej ponuky do krivky Brentu BNP Paribas.

Druhým kanálom je prenos veľkoobchodných cien energie na domácnosti a firmy. Júnové projekcie Európskej centrálnej banky hovoria, že vyššie ceny ropy a rafinovaných produktov sa do kvapalných palív premietajú rýchlo a prakticky naplno. Pri plyne a elektrine je prenos pomalší a medzi krajinami rozdielny, lebo závisí od zmlúv, hedgingu, taríf a daní ECB projections. Ten istý vonkajší šok sa preto v jednej krajine prejaví ako tlak na ceny palív, inde ako problém s elektrinou a inde ako zúženie marží v priemysle.

Kto platí a kde

Najskôr platia tí, ktorí nemôžu ľahko čakať ani nahradiť vstupy. Pod tlakom sú dochádzajúci, dopravcovia, aerolínie, chemické závody, výrobcovia hnojív a potravinárske firmy. Údaje Eurostatu ukazujú, že priemysel v EÚ v roku 2024 spotreboval 8 835 petajoulov energie; elektrina tvorila 33,3 %, zemný plyn 31,9 % a ropné produkty stále 10,4 % Eurostat. Nejde teda len o ceny na čerpacích staniciach.

Domácnosti to cítia cez kúrenie, elektrinu a dopravu. V roku 2024 spotrebovali domácnosti v EÚ 9,54 mil. terajoulov energie, z toho plyn tvoril 29,4 %, elektrina 26,9 % a samotné vykurovanie priestorov 61,5 % spotreby domácností Eurostat. Domácnosti kúriace plynom a vodiči sú zasiahnutí skôr než mestské domácnosti s diaľkovým teplom a dobrou verejnou dopravou.

Nemecko vyzerá zraniteľne preto, že spája priemyselnú bázu, dovážanú energiu a nízke letné zásoby. NDR informovala, že 9. júna boli zásobníky plynu naplnené približne na 35 %, teda asi o 25 percentuálnych bodov menej než priemer rokov 2017 až 2021. BDEW uvádzala k 9. júnu naplnenosť 35,3 % a spotovú cenu THE 50,3 €/MWh k 10. júnu NDR, BDEW. Holandsko je iný prípad: nie je len obeťou šoku, ale aj prenosovým uzlom, keďže futures na holandský TTF cez ICE Endex kotvia európske ceny plynu ICE.

Španielsko má rezervy, nie imunitu. Pomáha mu regasifikačná kapacita a obnoviteľné zdroje, no La Vanguardia uviedla energetickú závislosť krajiny na úrovni 68,4 % konečnej spotreby; cieľ PNIEC je 50 % do roku 2030 La Vanguardia. Taliansko a Poľsko sú bližšie k oneskoreným kanálom: rafinovaným produktom, hnojivám, nákladom na dopravu a cenám potravín.

Zisk z tejto situácie je užší. Profitujú vývozcovia LNG mimo Perzského zálivu, rafinérie so zásobami, prevádzkovatelia zásobníkov a obchodníci, ktorí vedia presmerovať náklady. Vlády ľahkú voľbu nemajú. Dotovanie palív presúva účet z čerpacích staníc do rozpočtov. Prenesenie cien na spotrebiteľov chráni verejné financie, ale zasahuje voličov a firmy. Sprísnenie menovej politiky môže tlmiť inflačné očakávania, no Hormuz neotvorí.

Preto záleží na najnovšej prognóze ECB. Tá počíta s tým, že celková inflácia v eurozóne vyvrcholí v treťom až štvrtom štvrťroku 2026 na úrovni 3,4 % a energetická inflácia dosiahne 12,5 %. ECB zároveň spája šok so zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov a upozorňuje, že fiškálna pomoc má byť dočasná, cielená a prispôsobená konkrétnym zásahom ECB projections, ECB statement. Európa sa vracia do známej energetickej pasce: chrániť príjmy, rozpočty aj cenovú stabilitu naraz sa dá len čiastočne.

Otvorený spis

Najťažším faktom zostáva fyzický stav samotného prielivu. Francúzske spravodajstvo opísalo pokles zo zhruba 160 lodí denne na 11, no bez nezávislého potvrdenia zo sledovania plavidiel je toto číslo slabé Le Grand Continent. Aj odborné komentáre nechávajú priestor pre pokračujúcu plavbu, čo skôr podporuje obraz tvrdej kváziblokády než overené uzavretie s nulovým tranzitom Les Clés du Moyen-Orient.

Najbližšie signály preto budú praktické: skutočný pohyb tankerov, poistné za vojnové riziko, katarské náklady LNG, plnenie európskych zásobníkov, ceny nafty a náklady na hnojivá. Európa nemusí fyzicky zostať bez energie, aby ju Hormuz bolel. Stačí, že fosílne palivá bude ďalej nakupovať na trhu, kde sa riziko stalo súčasťou ceny.