Hormuz zdražuje európsku energiu

Hormuzským prielivom prechádza približne 20 miliónov barelov ropy denne, teda asi pätina svetovej spotreby ropy (EIA). Tankery tadiaľ stále plávajú. Cena každého prechodu sa však už premieta do európskych štatistík: podľa rýchleho júlového odhadu Eurostatu boli ceny energií v eurozóne medziročne vyššie o 10,0 % (Eurostat). Európa dnes nerieši nedostatok paliva, ale náraz do dostupnosti cien.

Prečo lacnejšia ropa nie je vidieť na stojanoch

Brent, hlavný medzinárodný benchmark pre cenu ropy, klesol hlboko pod jarné maximá. Za normálnych okolností by to prinieslo úľavu na čerpacích staniciach. Tentoraz sa to nestalo.

Väčšinu rozdielu vysvetľujú dve nákladové vrstvy. Prvou je vojnové poistenie, teda prirážka, ktorú platia vlastníci lodí za plavbu cez rizikové oblasti. Klauzula z trhu Lloyd’s upozornila, že zaplatenie navrhovaného iránskeho tranzitného poplatku by mohlo úplne zrušiť poistné krytie plavidla. Trasa by tak síce zostala technicky priechodná, no pre poistený obchod prakticky nepoužiteľná (GCC Freight).

Druhou vrstvou sú širšie rafinérske marže. Marža je rozdiel medzi tým, čo rafinérie platia za ropu, a tým, čo si účtujú za naftu či benzín. Európska centrálna banka 31. júla potvrdila, že rafinérie pridávali vyššiu prirážku k už zvýšeným nákladom na ropu. Cenový šok sa tak zväčšil ešte predtým, než sa palivo dostalo k spotrebiteľom (ECB).

Ďalšiu vrstvu pridávajú náklady na dopravu a kontroly dodržiavania sankcií. V celej EÚ boli ceny palív pre osobnú dopravu v júni medziročne vyššie o 13,7 % (Eurostat). Talianske spotrebiteľské združenie Assoutenti vystihlo rozpor jednoducho: hoci bol Brent približne na úrovni zo začiatku marca, talianska nafta bola stále o 0,38 € za liter drahšia než pri rovnakej cene ropy pred niekoľkými mesiacmi (Assoutenti). Ropa zlacnela. Reťazec medzi barelom a vodičom nie.

Kto platí a kto získava

Ako prví platia vodiči. Spotrebiteľské združenie Codacons odhadlo, že talianski motoristi minuli počas prvého augustového cestovného víkendu o 370 miliónov € viac než v roku 2025. Bežné natankovanie nafty vyšlo približne o 22 € drahšie (ANSA). Rím reagoval znížením dane z nafty a daňovým kreditom pre dopravcov.

Potom platia vlády, lebo sa vzdávajú časti daňových príjmov, aby tlmili náraz na domácnosti a firmy. V Írsku stojí 50-litrová nádrž nafty asi o 9,50 € viac než začiatkom júla. Taoiseach, teda írsky premiér Micheál Martin, vypočítal, že zrušenie súčasného 30-centového zníženia spotrebnej dane by posunulo cenu približne na 2,25 € za liter (RTÉ). Minister financií Jack Chambers povedal, že daňové úľavy by sa mohli predĺžiť, ak ceny zostanú zvýšené (Irish Examiner). Každý mesiac úľav stojí Dublin príjmy, ktoré by inak mohol použiť na bývanie alebo zdravotníctvo.

Nie všetci však strácajú. Chorvátsky ropovod JANAF podpísal s maďarským MOL-om zmluvu typu take-or-pay, pri ktorej MOL platí za kapacitu ropovodu bez ohľadu na to, či ju celú využije. V roku 2026 má cez JANAF prepraviť 2,05 milióna ton ropy (HRT). Keď sa preprava z Perzského zálivu stáva rizikovejšou, jadranská trasa do strednej Európy získava na hodnote. Profitovať môžu aj rafinérie so širšími maržami, hoci zároveň nesú vyššie riziko vstupných nákladov.

Prečo ceny ostávajú vysoké aj s rezervami

Európe palivo nedôjde. Právo EÚ vyžaduje núdzové zásoby ropy aspoň na 90 dní čistého dovozu (smernica Rady 2009/119/ES). Ropovody v Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch dokážu obísť Hormuz v objeme približne 2,6 milióna barelov denne (EIA).

Núdzové zásoby ani obchádzkové trasy však neriešia tvorbu cien. Podľa Rystad Energy výpadok v maxime odstránil z trhu 14,5 milióna barelov denne a núdzové uvoľnenie zásob tieto diery úplne nezaplnilo (Rystad Energy). Katarský LNG, teda skvapalnený zemný plyn chladený a prepravovaný tankermi namiesto potrubia, nemá žiadnu pozemnú obchádzku. EIA minulý týždeň upozornila, že narušené obchodné trasy sa nemusia vrátiť na predkonfliktnú úroveň skôr než začiatkom roka 2027 (EIA).

Európska centrálna banka nechala 23. júla sadzby nezmenené a ceny energií označila za „veľmi volatilné“ a „výrazne nad predkonfliktnými úrovňami“ (ECB). Pre menovú politiku je podstatné, či tento cenový skok, spôsobený narušenou ponukou a nie silnejším dopytom, zostane jednorazovou zmenou alebo sa prenesie do miezd a širších nákladov. Samostatná analýza ECB zo 7. augusta varovala, že veľké energetické šoky sa stávajú trvalejšími vtedy, keď zmenia spôsob, akým firmy nastavujú ceny a zamestnanci vyjednávajú mzdy (ECB).

Prieliv zostáva otvorený. Prirážka, ktorú Európa platí za jeho používanie, však tak skoro nezmizne.