Útok pri Hormuze zablokoval 600 lodí

Desať dní diplomatického posunu stačil prerušiť jeden neznámy projektil. Medzinárodná námorná organizácia, agentúra OSN koordinujúca globálnu lodnú dopravu, pozastavila plán dostať z Perzského zálivu približne 600 uviaznutých plavidiel a asi 11 000 námorníkov (Al Jazeera, IMO newsroom). Nákladná loď oznámila zásah 7,5 námornej míle od Ománu; poškodený bol kapitánsky mostík, obete hlásené neboli (DW). Táto loď nebola súčasťou programu IMO. Program sa napriek tomu zastavil.

Hormuzským prielivom za bežných okolností prechádza asi 20 miliónov barelov ropy denne a približne pätina svetového obchodu so skvapalneným zemným plynom LNG (EIA, EIA). Samotná vodná cesta sa neuzavrela. Zlyhal však systém, podľa ktorého lode vedeli, kedy a ako sa cez ňu majú pohnúť. Práve tam sa začína európska zraniteľnosť.

Čo plán IMO v skutočnosti robil

Plán IMO nebol ozbrojený konvoj. Bol to rozvrhovací mechanizmus. Lode sa zaregistrovali, dostali deň odchodu a trasu a čakali, kým príde na rad ich skupina (IMO newsroom). Oznámenia kapitánom posielala UKMTO, organizácia napojená na britské námorníctvo, ktorá obchodným lodiam sprostredkúva bezpečnostné varovania (Straits Times).

IMO vie zdieľať informácie a koordinovať harmonogramy. Nevynúti si však, aby Irán, Omán, Spojené štáty, poisťovne alebo kapitáni prijali konkrétne riziko. Keď sa program pozastavil, UKMTO prestala lodiam oznamovať, či patria do ďalšej skupiny. Plavbu nikto nezakázal. Zmizla dôvera, že sa dá bezpečne naplánovať.

Dánsky lodný gigant Maersk ukázal, ako táto medzera vyzerá v praxi. Po vlastnom bezpečnostnom posúdení dostal zo zálivu dve lode, nie však všetky a nie podľa bežného harmonogramu (Copenhagen Post). Pred incidentom sa počet komerčných prejazdov zvýšil približne na 70 denne, stále len na zhruba polovicu predvojnového normálu 120 prejazdov (Al Jazeera). Prieliv môže zostať politicky otvorený a zároveň byť obchodne nespoľahlivý.

Ako sa náklady dostávajú do Európy

Šok sa prenáša cez firmy, ktoré rozhodujú, či lode vyplávajú a koľko stojí riziko: poisťovne, majiteľov lodí, komoditných obchodníkov a kupcov energií. Každý z nich si riziko naceňuje ešte predtým, ako sa prejaví vo veľkoobchodných cenách plynu alebo palív.

Podľa S&P Global zostali prirážky za vojnové riziko na úrovni 3 až 4 % hodnoty trupu lode, zatiaľ čo pred konfliktom boli okolo 0,25 % (S&P Global). Zásobníky plynu v EÚ skončili zimu naplnené na 28 %, pri päťročnom priemere 41 %. Európa je preto citlivejšia na cenu rizika v dodávkach, než by bola pri plných zásobníkoch (EIA).

K spotrebiteľom sa tieto náklady nedostávajú priamo. Cena plynu na holandskom veľkoobchodnom trhu klesala k približne 40 až 42 €/MWh, keď obchodníci uverili, že doprava cez Hormuz sa normalizuje (Investing.com NL). V Poľsku medzi 17. a 25. júnom dokonca klesli oficiálne cenové stropy na palivá, pretože dane, regulácia a domáca politika tlmia globálny signál skôr, než dorazí na čerpacie stanice (gov.pl). Žiadny nemecký regulátor ani spotrebiteľská organizácia nespojili toto konkrétne pozastavenie programu IMO s merateľným cenovým šokom (Handelsblatt). Útok pri Ománe obnovil európske cenové riziko tým, že poškodil dôveru v trasu, nie tým, že by dokázal okamžitý výpadok dodávok.

Kto chýba a čo stále nevieme

Pôvod projektilu zostáva nejasný. Americkí predstavitelia ukázali na Irán, UKMTO zverejnila iba operačné fakty (Gulf News, DW). Verejne dostupné technické vyšetrovanie zatiaľ známe nie je. Bezpečnostné záruky, na ktorých trasy IMO stáli, teda záruky Iránu, Ománu a Spojených štátov, neboli nikdy zverejnené. Irán varoval, že lode mimo ním schválených koridorov nemajú zaručený bezpečný prechod (Straits Times).

Európska reakcia zostáva rozdrobená. Dánsko poskytlo drony a špecialistov francúzsko-britskej námornej misii (Engine Online). Nemecký minister obrany vylúčil rýchle vyslanie námorníctva bez stabilného prímeria a medzinárodného rámca (Tagesschau). Poľsko premietlo riziko do domáceho sporu o cenové stropy na palivá a daň z mimoriadnych ziskov (e-prawnik). Európska únia ako inštitúcia je v operačnom reťazci prevažne neprítomná.

Hormuzský prieliv zostáva politicky otvorený. Ľudia, ktorí z neho robia použiteľnú obchodnú trasu, však váhajú. Európa ich späť rozkázať nevie.