Hormuzské mýto ohrozuje európsky priemysel

Európsky problém s Hormuzským prielivom sa už premieta do fabrík a na farmy, hoci ešte nie je jasné, či dohoda medzi USA a Iránom bude vôbec fungovať. Taliansko nie je najzraniteľnejšie pri rope zo Zálivu, ale pri rafinovaných produktoch: podľa údajov Banca d’Italia, ktoré cituje Borsa Corriere, je expozícia pri rope 10 %, pri rafinovaných produktoch 25 %. V Poľsku to Agroprofil opísal cez tlak na farmárov priamočiarejšie: tona močoviny dnes stojí 3,5 tony pšenice.

V Nemecku je riziko najmä v priemyselných vstupoch. n-tv sleduje obavy okolo základových olejov skupiny III, teda kvalitnej bázy pre mazivá používané v motoroch a strojoch, aj okolo tokov síry pre chemické dodávateľské reťazce. Prieliv sa môže na papieri znovu otvoriť, no časť nákladov zostane uväznená v poistkách, doprave a kontrolách súladu s pravidlami.

Washington píše, Európa sa prispôsobuje

Kaja Kallasová cez diplomatickú službu EÚ povedala, že dohodu musia dosiahnuť Spojené štáty a Irán. EÚ môže sprostredkúvať odkazy, ponúknuť jadrovú expertízu a neskôr možno pomôcť so sprievodom lodí. Je to úloha, nie kontrola.

Text údajnej dohody zostáva sporný. Al-Monitor opísal tvrdenia iránskych médií o úľave zo sankcií, uvoľnení zmrazených peňazí, Libanone a znovuotvorení Hormuzu pod „iránskymi opatreniami“, kým Trump a Vance tieto podmienky spochybnili. Pre európskych prevádzkovateľov nestačí slovo „otvorené“. Trasa musí byť bezpečná, poistiteľná a právne použiteľná.

Pasca amerických sankcií

EÚ môže zrušiť vlastné sankcie a uvoľniť aktíva zmrazené podľa práva Únie, ako vysvetľuje Rada. Európske firmy však nevie ochrániť pred americkými postihmi, ak Washington bude časti obchodu naďalej považovať za zakázané. Analýza americkej právnickej firmy Paul Weiss ukazuje, ako OFAC, americký úrad dohliadajúci na sankcie, určuje, čo si banky a energetické firmy trúfnu financovať alebo obsluhovať.

Blokovacie nariadenie EÚ má európske podniky chrániť pred časťou zahraničných sankcií. V praxi však neruší význam amerických bánk, dolárového zúčtovania ani prístupu na americký trh. Európsky lodiar tak môže mať povolenie z Bruselu, no zároveň prísť o banku, zaisťovňu alebo nájomcu lode, bez ktorých sa plavba komerčne neoplatí.

Prieliv sa môže otvoriť a stále nefungovať

Reuters, ktorého správu prevzala NDTV, informoval o výroku iránskeho vyslanca, podľa ktorého by Hormuz zostal otvorený, ale s tranzitnými poplatkami. Toto tvrdenie je spochybňované. Väčším rizikom je otázka, kto peniaze dostane: Risk Intelligence upozornila, že platby napojené na sankcionovaných iránskych aktérov môžu vytvoriť expozíciu voči americkým sankciám, zatiaľ čo The Brussels Times písal o obavách z požiadaviek na údaje o plavidlách.

Poisťovne už k Perzskému zálivu pristupujú ako k problému pre vlastné súvahy. West P&I opísala dôsledky pre prepravné sadzby, poistné náklady a plánovanie trás vrátane krokov zaisťovní pri vojnových rizikách v iránskych vodách a v Zálive. Takto sa diplomatická nejasnosť mení na obchodnú prirážku.

Európske bezpečnostné rozhodnutia sa skladajú po častiach. Francúzsko podľa ministerstva zahraničných vecí pracuje s Londýnom na obrannej námornej bezpečnostnej misii, keď to podmienky umožnia. Litva podľa LRT schválila účasť najviac 40 vojakov a pracovníkov obranných systémov v medzinárodných misiách pri Hormuze.

Európsky obraz je preto pomerne jasný: zraniteľné ekonomiky, obmedzený vplyv a vlády, ktoré sa pripravujú vstúpiť do koalícií, ktoré samy nenavrhujú. Skôr než firmy začnú Hormuz znovu brať ako normálnu trasu, musia vedieť, kto kontroluje prechod, kto vyberá poplatky, ktoré sankcie sa skutočne uvoľnia a či poisťovne obnovia bežné krytie. Podpis môže trhy na deň upokojiť. Sám osebe však náklad neprepraví.