Maďarskí špióni v misii EÚ

Maďarskí spravodajskí dôstojníci mali podľa zistení novinárov roky pôsobiť z maďarskej stálej misie pri EÚ v Bruseli a zameriavať sa na zamestnancov Európskej komisie. Spoločná investigatíva Direkt36, Der Spiegel, Der Standard a De Tijd uviedla, že Komisia pre tieto podozrenia otvorila vyšetrovanie, no neskôr ho pozastavila. Podľa zistení novinárov sa obávala, že by prípad mohol posilniť protiúnijné nálady v Budapešti (Direkt36).

Jadro prípadu Komisia verejne neuzavrela. V máji 2026 očistila bývalého eurokomisára Olivéra Várhelyiho, maďarského nominanta v Komisii, od osobnej účasti na operácii. Otázka, či maďarskí dôstojníci zbierali informácie o zamestnancoch a dokumentoch EÚ, však zostala bez odpovede (Euronews).

Špionáž zvnútra miestnosti

Prípad je vážny najmä preto, že sa podľa zistení netýkal cudzej služby stojacej mimo systému. Maďarské Stále zastúpenie pri EÚ nie je ambasáda, ktorá sleduje dianie z druhej strany ulice. Diplomati členských štátov tam sedia v Coreperi, teda vo Výbore stálych predstaviteľov, ktorý pripravuje rozhodnutia Rady EÚ, aj v desiatkach pracovných skupín, kde sa legislatíva vyjednáva vetu po vete (Council). Ak spravodajskí dôstojníci pôsobili z tejto misie pod diplomatickým krytím, boli priamo v mechanizme, cez ktorý vzniká európske právo.

Podozrenia siahajú do roku 2013, keď mal maďarský Informačný úrad začať profilovať maďarských občanov pracujúcich v inštitúciách EÚ. Od roku 2015 mala byť operácia tvrdšia a dôstojníci sa podľa Direkt36 snažili dostať k citlivým dokumentom EÚ. V roku 2017 mal byť jeden z dôstojníkov odhalený, čím sa narušila širšia sieť (Direkt36). Samostatne sa objavilo aj podozrenie, že maďarské služby sledovali vyšetrovateľov úradu OLAF, teda európskeho úradu proti podvodom, ktorí preverovali firmu napojenú na Orbánovho zaťa (EUNews).

Európsky parlament v novembri 2025 prijal uznesenie, v ktorom Komisiu vyzval, aby rýchlo predložila závery a v prípade potvrdenia podozrení vyvodila dôsledky (European Parliament). Osem mesiacov nato však neexistuje verejné súdne ani inštitucionálne rozhodnutie.

Kde sa končí moc EÚ

EÚ vie trestať rozpočtové podvody, porušovanie práva Únie aj zásahy do právneho štátu. Proti Maďarsku tieto nástroje použila: Rada koncom roka 2022 zmrazila Budapešti miliardy eur z kohéznych fondov pre obavy o právny štát (CER). Od roku 2018 voči Maďarsku beží aj konanie podľa článku 7, teda mechanizmus EÚ určený na riešenie systematického demokratického úpadku.

Spravodajská činnosť diplomatov členského štátu však leží na hranici, kde právomoci EÚ slabnú. Zmluva o EÚ ponecháva národnú bezpečnosť v rukách členských štátov (Article 4 TEU). Vlastné analytické centrum EÚ INTCEN môže vyhodnocovať hrozby, no nemá právomoc vyšetrovať ani konať (EEAS). Belgicko má ako hostiteľský štát územnú jurisdikciu, diplomatická imunita však obmedzuje, čo môžu belgické úrady urobiť vo vnútri stáleho zastúpenia bez súhlasu dotknutého štátu. Aby EÚ mohla zasiahnuť, musela by sa údajná špionáž právne preklopiť do inej kategórie: podplácanie úradníkov EÚ, zneužitie európskych peňazí alebo širší prípad porušovania právneho štátu. Samotný zber spravodajských informácií pod diplomatickým krytím do dostupných nástrojov nezapadá.

Kto má najväčší dôvod na obavy

Najcitlivejšie prípad vnímajú štáty, ktoré už dlhšie sledujú ruský vplyv vnútri EÚ. Poľské médiá zaraďujú Orbánovo Maďarsko medzi vnútorné riziká Únie spojené s Ruskom (Onet). Estónski predstavitelia vnímajú vnútorné spory o sankcie proti Rusku ako strategické riziko, nielen ako nepríjemnosť v procedúrach (ERR). Praktická otázka pre tieto krajiny znie: koľko citlivých debát o sankciách, obrane a Ukrajine možno viesť v miestnostiach, kde má miesto každý členský štát?

Maďarská vláda po Orbánovi, vedená Péterom Magyarom, začala rozoberať časti starej spravodajskej a politickej architektúry. Maďarský parlament nedávno schválil zrušenie Úradu na ochranu suverenity, orgánu z Orbánovej éry, ktorý Brusel dlhodobo kritizoval (Le Monde). Táto politická zmena môže vyriešiť maďarský problém. Nevyriešila však problém EÚ. Neexistuje spis Komisie, belgické súdne rozhodnutie ani inštitucionálna reforma, ktoré by odpovedali na otázku, čo sa stane nabudúce, keď členský štát využije svoje miesto pri stole na zber informácií o ľuďoch, ktorí vyjednávajú európske právo.