Maďarsko odblokovalo prvý ukrajinský klaster

Vláda Pétera Magyara sa s Kyjevom za tri týždne dohodla na 11 bodoch o právach maďarskej menšiny. Tým ukončila 17-mesačný spor, ktorý nedokázal prelomiť ani tlak z Bruselu. Všetkých 27 členských štátov EÚ už dalo súhlas na otvorenie prvého ukrajinského klastra prístupových rokovaní. Maďarské veto sa tým však nestratilo ako problém, iba sa presúva do menej viditeľných miest: k rozdelenej slovenskej koalícii, tichému francúzskemu odporu v poľnohospodárstve a aliancii siedmich krajín, ktoré nechcú, aby Ukrajina preskočila kandidátov zo západného Balkánu.

Čo Magyar vybavil

Dohoda sa týka približne 100 000 etnických Maďarov v Zakarpatsku na západe Ukrajiny. Školy majú dostať osobitné právne postavenie menšinových inštitúcií, vrátane maďarskojazyčnej administratívy, certifikácie a prijímacích skúšok na univerzity (Telex). V obciach, kde menšina tvorí viac ako 10 % obyvateľov, bude maďarčina fungovať ako kvázi úradný jazyk pre miestnu samosprávu, označenia aj politickú kampaň (Euronews).

Jedenásť bodov pôvodne pripravila ešte vláda Viktora Orbána. Ukrajina pritom už v roku 2023 zrušila kľúčové sporné ustanovenia jazykového zákona (Balkan Insight). Magyar za tri týždne uzavrel tému, ktorú jeho predchodca roky prezentoval ako neriešiteľnú. Potvrdilo sa tým, že sťažnosť Budapešti bola aj politickým nástrojom.

Dňa 3. júna posudzoval COREPER, teda výbor veľvyslancov členských štátov, ktorý pripravuje rozhodnutia Rady EÚ, plnenie ukrajinských kritérií pre Klaster 1 (register rakúskeho parlamentu). Všetkých 27 štátov poslalo Kyjevu formálne listy, že sú pripravené pokračovať. Medzivládna konferencia, na ktorej sa otvorenie klastra oficiálne vyhlási, je naplánovaná na 15. júna v Luxemburgu (Brussels Signal).

Klaster 1, nazývaný „základné otázky“, pokrýva päť kapitol: súdnictvo a základné práva, spravodlivosť a bezpečnosť, verejné obstarávanie, štatistiku a finančnú kontrolu (EU Perspectives). Otvára sa ako prvý a zatvára ako posledný. Čierna Hora rokuje o tom istom klastri už 14 rokov.

Tiché vetá

Rozštiepená slovenská koalícia. Premiér Robert Fico formálne podporuje vstup Ukrajiny do EÚ. Jeho minister zahraničných vecí potvrdil, že Slovensko Klaster 1 „nikdy neblokovalo“ (slovenský minister zahraničia Blanár). Koaličná SNS však písomne žiadala, aby sa Fico zaviazal blokovať ukrajinské členstvo počas vojny (Aktuality). Každý ďalší klaster potrebuje jednomyseľný súhlas Rady, čo znamená, že ho môže zastaviť ktorýkoľvek štát. Fico si tak ponecháva veto v každom ďalšom kroku. Jeho nevyriešená požiadavka, aby Ukrajina obnovila tranzit ruskej ropy cez ropovod Družba, mu zároveň dáva páku voči Kyjevu aj domáce vysvetlenie, ak ju použije.

Tichý odpor Francúzska. Paríž verejne podporuje „otvorenie všetkých rokovacích klastrov“ (francúzske ministerstvo zahraničia). Za touto rétorikou však Francúzsko rozposlalo návrh, podľa ktorého má byť pristúpenie postupné a vratné, bez pevného časového harmonogramu členstva (Eurointegration). Francúzsko a Poľsko zároveň samostatne lobovali za to, aby sa zvyšné klastre odložili na jeseň; poľnohospodársky klaster by sa mohol posunúť až na rok 2027 (Kyiv Independent).

Koalícia za férovosť voči západnému Balkánu. Sedem členských štátov podpísalo v máji Bratislavskú deklaráciu, v ktorej žiadajú „predvídateľný, zásluhový a férový“ proces rozširovania (talianske ministerstvo zahraničia). Rakúsky minister to povedal priamo: niektoré krajiny „sú už na polceste do EÚ, zatiaľ čo iné museli na členstve pracovať celé desaťročia“ (Serbian Monitor). Vplyv tejto skupiny sa priamo viaže na ďalší viacročný rozpočet EÚ na roky 2028 až 2034. Každé rozdelenie peňazí, ktoré bude zvýhodňovať Ukrajinu, narazí na organizovaný odpor krajín vrátane Talianska a Grécka.

Po konferencii

Konferencia 15. júna sa takmer určite uskutoční. Ťažšia otázka je tempo. Samotný Magyar už povedal, že nepodporí zrýchlené členstvo krajiny, ktorá je vo vojne (Balkan Insight). Bilaterálna dohoda zatiaľ nebola zverejnená ako formálny právny text a jediným nástrojom vynucovania zostáva európske monitorovanie ukrajinských legislatívnych záväzkov. Ako varoval jeden analytik: „Bolo by chybou myslieť si, že spory už máme za sebou“ (Eurointegration).

Maďarské veto bolo hlasné, sústredené v rukách jedného aktéra a napokon prelomiteľné. Nahrádza ho rozptýlená sieť tichých bŕzd, rozpočtových obáv a poľnohospodárskeho protekcionizmu. Práve preto môže byť ťažšie ju odstrániť: nikto za ňu nenesie plnú politickú zodpovednosť.